Pre väčšinu detí by boli Vianoce bez darčekov nočnou morou, pre niektorých ekonómov požehnaním. Klasika ekonomickej teórie totiž tvrdí, že vianočné darčeky sú mrhaním peňazí. Informoval o tom denník Handelsblatt.
Postoj týchto ekonómov sa opiera o štúdiu, ktorú už v roku 1993 zverejnil jeden z najrenomovanejších ekonomických časopisov sveta American Economic Review (AER). Americký ekonóm Joel Waldfogel v nej vypočítal, koľko peňazí sa kúpou vianočných darčekov zničí. A suma je vskutku gigantická. Ak sú Waldfogelove výpočty správne, len v Nemecku by to v tomto roku bolo niekoľko miliárd eur.
Waldfogelova teória stojí na jednoduchom predpoklade: každý človek najlepšie pozná svoje potreby. Lenže práve na Vianoce tu vzniká problém. Nejde totiž o obdarovanie samého seba, ale priateľov a rodiny. A preto sa často stáva, že pri výbere darčekov siahneme po nesprávnom. Knihy zapadajú prachom neprečítané, vianočné pečivo dostane pes, nové tričko sa využije ako handra na dlážku. Príkladov je nespočetne veľa.
Waldfogel má jednoduché riešenie tejto dilemy. Ľudia by si mali darovať len peniaze. Z ekonomického hľadiska ide o najefektívnejšie riešenie, nakoľko obdarovaní si môžu kúpiť to, čo najviac chcú alebo potrebujú.
Od tohto ideálu je však svet na hony vzdialený. Vianočný obchod sa rozvíja ako nikdy predtým. Podľa Spoločnosti pre spotrebný výskum (GfK) dosiahne obrat s vianočnými darčekmi v Nemecku zhruba 15 miliárd eur. Až 90 % Nemcov chce niečo darovať, najčastejšie ide o knihy, hračky a parfémy.
Otázniky visia aj nad správnosťou Waldfogelovej teórie. Rozdiel medzi reálnym svetom a ekonomickou teóriou sa už neraz ukázal ako priepastný. Napríklad, tento model úplne ignoruje veľmi podstatnú súčasť ľudského života, a tou je citová oblasť. Ďalším kameňom úrazu môže byť aj fakt, že ľudia nemusia poznať svoje vlastné potreby tak dobre, ako predpokladá Waldfogel. Neraz až pri rozbalení darčeka na svoje prekvapenie zistia skryté túžby či potreby.