Päť rokov učila, a tak prišla na to, ako škola fungovať nemá.
Založila si vlastnú jazykovú školu.
Chystá sa organizovať medzinárodnú konferenciu zameranú na vzdelávanie lektorov.
Pred založením vlastnej školy ste v mladom veku pracovali ako učiteľka či koordinátorka Greenpeace. Prečo ste sa rozhodli robiť niečo na vlastnú päsť?
Učiť som začala v roku 1999 v jazykovej škole v Nitre, kde som pôsobila päť rokov. Popritom som robila dobrovoľníčku a neskôr koordinátorku dobrovoľníkov v Greenpeace. Po ukončení vysokej školy pedagogickej som začala uvažovať, ako ďalej a čo chcem v živote robiť. Hoci som sa lektorovaniu venovala čiastočne aj v rámci Greenpeace, chcela som sa mu venovať naplno. Keďže som nenašla školu, ktorá by mi vyhovovala, rozhodla som sa založiť si vlastnú.
Dá sa hovoriť o konkrétnom impulze, po ktorom padlo definitívne rozhodnutie, že idete do toho?
Končila som školu a prišla som do bodu, keď som si uvedomila, že ak sa chcem ďalej posúvať, musím urobiť zmenu. Mala som pocit, že buď budem navždy koordinátorkou dobrovoľníkov, alebo sa budem venovať tomu, čo som študovala a hýbať sa ďalej.
Mohli ste však ísť učiť do existujúcej školy. Prečo ste riskovali s vlastnou?
Lebo som nenašla takú, v ktorej by som učiť chcela. Nevnímam to ako odvahu založiť firmu. Rozhodnúť sa začať nie je ťažké, ťažké je to rozbehnúť a udržať. Keďže sme nemali vôbec žiadne peniaze, tak sme to brali tak, že ak to nevyjde, nič sa nestane. Keď sme sa prehrýzli cez nájdenie prvých klientov, prvé faktúry a začali sme zamestnávať ľudí, potom to začalo byť oveľa ťažšie....
Zostáva vám 85% na dočítanie.