Biznis model niektorých poskytovateľov je postavený tak, že ak nenájdu v zákone odbočku, neprežijú, tvrdí pre HN Ovčarik.
Úroky, ktoré si budú môcť účtovať bankové a nebankové subjekty, dostanú strop. Je to dobré riešenie, ako zabrániť šíreniu úžery?
Je to jeden z možných nástrojov, ako obmedziť úžeru. Je to jeden z nástrojov, ktorý dokáže úžeru obmedziť relatívne rýchlo, pretože nastavením maximálnej ročnej percentuálnej miery nákladov alebo maximálneho úroku sa dokáže zamedziť poskytovaniu určitých typov úverov.
Chýba na našom trhu takýto spôsob regulovania výšky úrokov?
Podobný nástroj už na Slovensku bol, zákon bol zrušený v roku 2010. Takže bude opätovne zavedený. Ja osobne som za to, aby na trhu neboli poskytovatelia, ktorí majú úrokové sadzby vo výške stoviek percent.
Budú sa firmy, ktoré poskytujú úvery, správať podľa týchto pravidiel?
Predpokladám, že časť firiem sa bude správať podľa pravidiel a znížia sadzby. Som však presvedčený, že časť sa bude snažiť tieto pravidlá obísť.
Dá sa nájsť v tomto nastavení nejaká odbočka?
Biznis model niektorých poskytovateľov je postavený tak, že ak odbočku nenájdu, neprežijú.
Ako by sa dali tieto pravidlá obísť?
Dá sa ísť cez rôzne iné položky, sankčné úrokové sadzby, sankčné poplatky, poplatky za zmeny. Je tam množstvo položiek, ktoré môžu tie spoločnosti účtovať. Zároveň výpočet RPMN nie je vždy jednoznačný.
Existujú však pri nastavení maximálnych úrokov aj nejaké riziká?
Môže sa stať to, že keď spoločnosti nebudú môcť ísť nad tento limit, určité percento hlavne nízkopríjmových ľudí, ľudí so záznamom v úverovom registri alebo dôchodcov nebude úverovateľné.
Nemôže sa stať, že po zavedení stropu začnú banky zvyšovať úrokové sadzby, aby automaticky zvýšili aj maximálny možný strop?
Z dlhodobého hľadiska sa to nedá vylúčiť a priemerné sadzby môžu ísť postupne hore.
Nastavenie hovorí, že firmy nebudú môcť prekročiť dvojnásobok priemernej úrokovej sadzby. Je takéto nastavenie ideálne?
Je to ťažká otázka. Pre banky je ten strop v poriadku, pretože banky sa niekde tam hýbu. Ale pre nebankové spoločnosti, ktoré majú najmä rizikovejšiu klientelu, teda logicky sú tie spoločnosti tlačené aj do vyšších sadzieb, to bude znamenať stratu klientely.
Čiže sociálne slabšie skupiny budú mať problém získať úver aj od nebankových spoločností?
Áno, to hrozí. Pokiaľ je úrokový strop nastavený príliš nízko, časť z nich sa nebude vedieť dostať k peniazom cez spoločnosti, ktoré zavedú tieto pravidlá. Budú si požičiavať cez rôznych špekulantov a úžerníkov mimo trhu, čiže na čiernom trhu.