Hutníkom pomohla rodina
Zlievarenská firma Medeko Cast z Považskej Bystrice naplno pocítila, čo je to kríza. Roky kontinuálneho rastu radikálne prerušil rok 2008. Firme klesli objednávky až o 70 percent. Rok na to sa prepadli aj tržby, o viac ako polovicu. „Nás kríza zasiahla skoro okamžite. Komodity sa prepadli. Ceny kovov išli okamžite dolu a zákazníci začali rušiť objednávky na naše odliatky,“ hovorí riaditeľ spoločnosti Medeko Cast Pavol Demáček. Firme zostali na sklade zásoby za nereálne ceny, navyše sa musela boriť aj s nedobytnými pohľadávkami. Vtedy našiel Pavol Demáček oporu v rodine. Do riadenia firmy sa zapojili aj syn s dcérou a vniesli do nej potrebný vietor.
„Ako rodinná firma máme konzervatívnu stratégiu a v čase, keď sa nám darilo, sme zisk nechávali vo firme. To nám umožnilo okamžite reagovať,“ spomína Demáček. Aj keď firma mala úvery od bánk, tak k nim pristupovala veľmi obozretne, a to sa jej vyplatilo. Medeko Cast navyše zaviedla do riadenia výroby informačné technológie a zlepšila tiež organizáciu. To prinieslo aj takmer trojnásobný rast efektivity práce. „Zvýšili sme tiež marketingové aktivity, viac sme cestovali. To nám prinieslo nových zákazníkov,“ dopĺňa Demáček.
Vynaložená aktivita priniesla ovocie a Medeko Cast sa z krízy dostalo ešte silnejšie a stabilnejšie. Vo firme dnes zamestnávajú 150 ľudí a rastú aj vďaka exportu a novým investíciám. „Investovali sme do rozšírenia kapacity zlievarne presného liatia,“ spresňuje Demáček. Odberateľov majú pritom v celej Európe, ale najmä v Nemecku. „Kríza nás naučila byť aktívnymi,“ dodáva Demáček.
Pavol Demáček, riaditeľ spoločnosti Medeko Cast
Popradčania stavili na prémiové produkty a uspeli
Nie je veľa firiem, ktorým cez krízu vzrástli tržby o 30 percent. Popradský výrobca kávy a čajov Baliarne obchodu je však jednou z nich. Kým v roku 2008 mali tržby 20 miliónov eur, vlani sa vyšplhali už na 27,5 milióna. „Patríme k tým málo firmám, ktorým kríza paradoxne pomohla,“ vysvetľuje marketingový riaditeľ spoločnosti Viliam Matušek. Popradčania zariskovali a svoje portfólio rozšírili aj o nové prémiové značky.
„My sme sa preorientovali už pred niekoľkými rokmi na výslovne stredný a prémiový segment. Nerobíme privátne značky ani lacné tovary,“ vysvetľuje Matušek. V kríze pritom hrozilo, že ľudia nebudú mať záujem o drahšie produkty. Opak sa však ukázal pravdou a Baliarne obchodu posilnili svoje postavenie na trhu nielen s kávou, ale aj s čajom. „Pokiaľ ide o význam jednotlivých segmentov, tak čaj s kávou sa na tržbách podieľajú na polovicu – 50 percent predstavuje káva, 50 čaj,“ dopĺňa Matušek. Firma zároveň výrazne investovala do modernizácie technológií, opravy budov či zamestnancov.
Kým samotná finančná kríza sa popradskej firmy významne nedotkla, problémy prišli v roku 2010. Cena kávy na trhoch totiž vzrástla takmer trojnásobne a Baliarne obchodu Poprad na nej začali prerábať. „Vtedy nás živil čaj, vďaka ktorému sme mohli ceny kávy zvýšiť na rozumnú úroveň,“ spomína Matušek. Firme sa podarilo vyrokovať zvýšenie cien a opäť sa tak dostala do čiernych čísel, keď vlani dosiahla zisk 2,5 milióna eur.
Dnes chystajú expanziu smerom na západ. Tento rok preto investovala už približne dva milióny eur do čajovej divízie, na jeseň chystá nové investície do kávových technológií a následne aj čajových. „Už nechceme byť závislí od slovenského trhu a pod neustálym tlakom reťazcov,“ vysvetľuje Matušek.
Viliam Matušek, marketingový riaditeľspoločnosti Baliarne obchodu
Výskum a vývoj je motorom našej firmy
Senická spoločnosť OMS, ktorá patrí medzi svetových lídrov v sektore svietidiel, sa podľa slov jej šéfa Vladimíra Levárskeho krízy zľakla. „My sme nemali nejaké vážne problémy, v prvej fáze sme sa zľakli,“ hovorí. Podnikatelia z jeho generácie, ktorí začali s biznisom po revolúcii, totiž krízu nezažili a nevedeli, ako na ňu reagovať. OMS si preto spísala 27 zásad, ako sa chce v novom prostredí správať. „Jednou z tých zásad bolo, že stačí prežiť,“ spomína Levársky. Tieto zásady so sebou priniesli aj vnútornú transformáciu firmy.
Okrem finančnej krízy musela spoločnosť OMS čeliť aj zmenám v samotnom sektore osvetlenia. Na trh totiž prichádzala technológia LED. „My sme si v kríze povedali, že aj keď nebudeme rásť, tak chceme posilniť svoje pozície,“ vysvetľuje Levársky. OMS sa preto zamerala na vyšší segment a takisto išla aj na nové trhy. Zároveň výrazne investovala do výskumu a vývoja. V roku 2010 preinvestovala sedem miliónov eur, pričom polovica išla do vybudovania nového výskumno-vývojového centra. „Pred krízou sme mali na vývoj štyroch ľudí, dnes ich máme 130. Vývoj sa stal motorom našej firmy,“ dopĺňa Levársky. OMS je pritom jednou z mála firiem, ktoré v turbulentných rokoch neprepúšťali. Z pôvodných 600 zamestnancov v roku 2008 sa ich počet k vlaňajšku vyšplhal na tisíc. Aktuálne firma vyváža už do vyše 120 krajín a po expanzii mimo Európy chce posilniť svoje pozície aj na starom kontinente.
„Pre nás je obrovská výhoda, že tá kríza prišla. Keby neprišiel ten tlak, tak by sme sa nikdy netransformovali tak, ako sme to urobili,“ dodáva Levársky.
Vladimír Levársky,generálny riaditeľ OMS
Matador sa chytil na automobilkách. Už je aj v Rusku
Značka Matador sa v povedomí Slovákov etablovala najmä zásluhou jej pôvodného zamerania – výroby pneumatík. Dnes sa jej už však firma pod vedením Štefana Rosinu (na snímke) nevenuje. Spoločnosť totiž gumárenskú divíziu v roku 2007 predala nemeckému partnerovi Continental, čo sa ukázalo ako správny ťah. Matador Industries sa totiž rozhodol využiť rozmach automobilového sektora v krajine a venovať sa primárne výrobe dielov pre automobilky.
A tie nesklamali ani v kríze. Partneri spoločnosti, napríklad Volkswagen, Škoda a Suzuki, dokázali aj počas nej prinášať nové modely, a čo je dôležité, nachádzať pre ne odbytiská mimo zóny zasiahnutej krízou. To dávalo prácu aj rýchlo rastúcemu Matadoru, ktorý postupne rozširoval svoju výrobu.
Aj preto je spoločnosť príkladom firmy, ktorá krízu zvládla. „Kríza naštartovala novú éru, kde prežijú len najšikovnejší. To je šanca pre nás, ako pre regionálneho dodávateľa,“ zhodnotil Rosina.
Jeho firma sa postupne rozšírila aj do českého Liberca, kde do novej haly a technológií investovala 23,5 milióna eur. Okrem toho spolu s Volkswagenom rozbieha aj podnikanie v Rusku. Práve v krajinách BRIC (Brazília, Rusko, India a Čína) vidí dnes najväčší potenciál aj Rosina. „Dohodli sme sa s našimi odberateľmi na vybudovaní dodávateľskej kapacity v priestoroch Nižného Novgorodu. Máme dohody už s troma globálnymi značkami. Naši kolegovia z Matador Industries v Dubnici okrem toho veľmi úspešne spustili zváracie linky pre štrukturálne diely priamo vo Volkswagen Rus,“ hodnotí. V Rusku chce Matador do dvoch rokov zamestnať 150 až 200 ľudí.
Štefan Rosina, predseda Predstavenstva Matador Holding
Investície do nových produktov sa nám oplatili
Prešovská technologická spoločnosť Spinea, ktorá je lídrom vo výrobe a vývoji prevodoviek vysokej presnosti, pocítila krízu hneď v jej začiatkoch. Po miernom poklese tržieb v roku 2008 prišiel prudký, takmer 40-percentný prepad v nasledujúcom roku. Firmy totiž začali zmrazovať investície, a tak sa znížil aj dopyt po výrobkoch Spiney, ktoré sa využívali najmä v priemysle. „Našich odberateľov sme sa preto začali pýtať, ako vyzerá stav ich zákaziek. Podľa dát zozbieraných od klientov sme každé dva týždne upravovali náš výrobný plán,“ vysvetľuje výkonný riaditeľ firmy Dušan Vasilišin.
Prešovská firma zvýšila produktivitu, začala vyrábať v rýchlejšom režime a dôsledne si strážila hotovosť na účtoch. „Aj napriek kríze sme posilnili naše marketingové a obchodné aktivity,“ spresňuje Vasilišin s tým, že sa zároveň pripravovali na obdobie po kríze. Spinea investovala do rozšírenia výrobných kapacít, ako aj do výroby nových produktov. Oplatilo sa a obrat nastal už koncom roka 2009. „Zrazu všetci potrebovali všetko, sklady boli prázdne,“ spomína Vasilišin.
Najdôležitejším teritóriom pre firmu bol nemecký trh. Popritom však Spinea expandovala aj na ázijské trhy, predovšetkým do Číny, Južnej Kórey a na Taiwan. Spinea v súčasnosti podľa Vasilišina prispôsobuje výrobné plány novým trendom na trhu. „Vyvíjame prevodovky s menšími veľkosťami, nižšou hmotnosťou. Priestor na náš rast vidíme aj v automatizácii, navigačných systémoch, meracích zariadeniach, ale i v skenovacej zdravotníckej technike,“ dodáva.
Dušan Vasilišin, výkonný riaditeľ Spinea