Štát už tretí rok, s výnimkou zhruba 300 miliónov korún z kapitoly pôdohospodárstva, nepodporil záručné programy Slovenskej záručnej a rozvojovej banky (SZRB). Tá napriek tomu vlani poskytla záruky za úvery v sume vyše dvoch miliárd korún. Podľa námestníka generálneho riaditeľa banky Ladislava Setnického sa jej to podarilo vďaka obozretnému podnikaniu a ozdraveniu banky. "Ak však štát bude pokračovať v tomto trende, objem záruk bude klesať. Pritom dopyt po nich dnes prevyšuje existujúcu ponuku," doplnil.
SZRB sa zameriava na podporu malého a stredného podnikania a vybraných odvetví hospodárstva. Okrem záruk realizuje príspevkové programy a od roku 2000 aj úvery. Záručnými programami znižuje úverové riziko komerčných bánk a zároveň pomáha podnikateľom bez požadovaného ručenia. Podľa Setnického SZRB na jednu korunu zdrojov od štátu pri záručných programoch podporila 6,77 koruny úverov. Štát dostal na odvodoch za jedenásť rokov zhruba len o miliardu menej, ako jej pridelil. Záručné programy SZRB pomohli vytvoriť 11,5 tisíca nových pracovných miest. Súčasný systém záruk vyhlásila vláda v septembri 2000. SZRB dnes spolupracuje pri poskytovaní záruk s pätnástimi bankami v jedenástich programoch.
Akcionár SZRB, ministerstvo financií, na otázky týkajúce sa záručných programov neodpovedal. Ako uviedol jeho tlačový odbor, v súčasnosti sa kompletizujú údaje na úrovni SZRB a ministerstva a pripravuje sa materiál k stanoveniu obchodného plánu a finančného rozpočtu
Riaditeľ odboru malých a stredných podnikov VÚB Ľuboš Ondrejko považuje záručné programy za vhodný prostriedok zabezpečenia podnikateľských zámerov. Podľa riaditeľky odboru malých a stredných podnikov Tatra banky Márie Dohnalovej, škála týchto produktov je dostatočná a podmienky akceptovateľné pre klienta aj banku. Spoluprácu so SZRB hodnotia banky pozitívne. Podľa Ondrejka však klienti vzhľadom na časovú náročnosť vybavovania záruk často hľadajú iné možnosti. "Ľudia na úrovni vedenia sú naozaj ústretoví, no na nižších stupňoch nám niekedy chýba dostatočná profesionalita, čo má za následok predlžovanie celého procesu," dopĺňa Dohnalová.
Banky navrhujú skrátiť vybavovanie žiadostí. "Od predloženia podkladov po vystavenie záručnej listiny uplynú najčastejšie viac než dva až tri mesiace, v horších prípadoch aj viac," vysvetľuje Dohnalová. Ako ozrejmuje Ondrejko, v súčasnosti musí mať klient najprv schválený obchod komerčnou bankou a až potom sa posudzuje záruka v SZRB. "Snáď by prospelo, keby obidve inštitúcie pri posudzovaní postupovali paralelne," uvažuje.
Dohnalová tiež navrhuje záručnej banke aktívnejšie manažovať vzťah s klientmi, napríklad, ak treba predložiť dodatočné podklady. Celý proces sa natiahne aj chybami vo vystavených zárukách, ktoré treba opravovať, či niekedy zbytočne veľkou byrokraciou. Záručné programy by sa podľa generálnej tajomníčky Istrobanky Eleny Penzes-Strobl mali aktivizovať najmä pre začínajúcich a malých podnikateľov. Podľa Setnického aj cieľom SZRB je skrátiť lehoty vybavovania žiadosti. K ich predĺženiu však podľa neho prispievajú tiež samotní podnikatelia tým, že im chýbajú potrebné doklady, ako aj prostriedky na zaplatenie poplatku za uzatvorenie mandátnej zmluvy. SZRB chce tiež zefektívniť a zjednodušiť komunikáciu s bankami.
Poskytnuté záruky v roku 2002 v tisícoch korún
Výroba 713 508
Obchod 141 452
Služby 80 600
Cestovný ruch 67 370
Poľnohospodárstvo 956 928
Iné 128 860
Spolu 2 088 717
Zdroj: SZRB