„Je to malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo.“ To sú prvé slová, ktoré vyriekol človek na Mesiaci Neil Armstrong. A ktoré sa na Zem dostali vďaka vysielačke z dielne amerického gigantu Motorola. Ten sa totiž už dávno predtým, ako jej vývojári zostrojili prvý mobilný telefón, zaoberal rôznymi spôsobmi, ako prenášať zvuk na diaľku. Začiatky však boli iné, spojené s dvoma bankrotmi a pár dolármi vo vrecku.
Začiatok v kríze
Príbeh Motoroly sa začína v Chicagu roku 1928. Bratia Paul a Joseph Galvinovci na aukcii vydražia za 750 dolárov plány napájacieho zdroja od krachujúcej spoločnosti Stewart Battery Company. A zakladajú si vlastnú firmu. Galvin Manufacturing Corporation sa usídľuje v prenajatých priestoroch a s kapitálom niečo vyše 500 dolárov a piatimi zamestnancami rozbieha biznis. Prvý projekt, do ktorého sa bratia púšťajú, je zdroj, ktorý umožňuje domácnostiam zapojiť rádiá na baterky aj do elektriny. Dobrú myšlienku a mladú firmu však začína ohrozovať ekonomická situácia krajiny. V Amerike totiž krachuje burza, čo sa podpisuje aj na biznise bratov Galvinovcov. „Kríza v roku 1929 napredovanie firmy spomalila, avšak Galvin spozoroval dieru na trhu a dokonale ju využil. Začali vyrábať rádiá do áut. To ich zachránilo od úplného krachu,“ uvádza analytik spoločnosti Capital Markets Lukáš Lóci. Záchrana však prišla v hodine dvanástej.
S éterom aj v aute
Komerčné rádiové vysielanie sa začína v Spojených štátoch v dvadsiatych rokoch a teší sa obľube. Vynálezcovia Bill Lear a Howard Gates sa chopili príležitosti a ľuďom ho chcú sprostredkovať aj počas jazdy autom. Vyrábajú prototyp autorádia a predstavujú ho Paulovi Galvinovi. Ten je však spočiatku skeptický a nápad odmieta.
Neskôr si však všíma, že ľudia si do áut inštalujú aj obyčajné prijímače. Rozhodnutie preto prehodnocuje a dáva vyrobiť prvých dvesto kusov. Píše sa rok 1930 a rádio dostáva meno Motorola, kde „motor“ symbolizuje auto a prípona „ola“ sa v tých časoch používa v spojení s audiozariadeniami. Prvými zákazníkmi sú policajti a štátni úradníci. O pár rokov nato bratia vstupujú aj do domácností a pridávajú výrobu obyčajných rádií a gramofónov. Dobre rozbehnutý biznis však dostáva ďalšie stop. Druhú svetovú vojnu.
Povojnový boom
Aj tu sa však šikovní vynálezcovia dokážu presadiť. A na svoje konto si pripisujú ďalší z niekoľkých prvenstiev. Tentoraz vôbec prvú vysielačku na svete. To, že si dokázali opäť poradiť v krušných časoch, dokazuje 94. miesto medzi americkými firmami, ktoré počas druhej svetovej vojny získali najviac zákaziek.
Avšak úspech firmu neopustil ani po vojne. Jej produkty totiž dokonale vystihli potrebu ľudí v povojnových rokoch. A to masovo sa zabávať. Spoločnosť do svojho portfólia pridáva v roku 1947 aj televízor. Za rok ich vyrobí viac ako stotisíc a okamžite sa zaraďuje medzi popredných výrobcov TV prijímačov. „Reštrikcie počas vojny spôsobili, že Američania boli dychtiví po televíznych zostavách a zábave. Pre Galvin Manufacturing Corporation to bol opäť superbiznis,“ pokračuje Lukáš Lóci. Úspech je dokonca taký veľký, že Galvinovci podľa značky Motorola premenúvajú aj celú firmu.
Od NASA k mobilu
Aby tých prvenstiev na konte Motoroly nebolo málo, môžeme pokračovať hneď v NASA, kde Motorola v šesťdesiatych rokoch patrila k dodávateľom telekomunikačnej techniky. A vďaka ich vysielačke sa do sveta dostali aj pamätné slová Neila Armstronga z roku 1969. Vášeň Motoroly prenášať zvuk a signál na diaľku napokon vrcholí prvým mobilným telefónom na svete. Vynálezca Martin Cooper predstavuje jeho prototyp už v roku 1973. O desať rokov vychádza na svetlo sveta mobil DynaTAC 8000 X, ktorý je zákazníkom dostupný od roku 1984. Tu sa však začína ďalšia kapitola osudu spoločnosti, ktorá si po veľkých úspechoch pripísala aj zopár pádov. Ako však hovorieval otec Motoroly Paul Galvin:„Nebojte sa chýb... často sa z nich rodí múdrosť.“ Vedel, o čom hovorí. Predtým než vydražil plány napájacieho zdroja, mu skrachovali dve spoločné firmy, v ktorých podnikal práve s Edwardom Stewartom.