Od 17. novembra cestujú študenti a dôchodcovia zadarmo vlakmi, pričom za autobusy sa platí. Ako vnímate toto opatrenie vlády?
Opatrenie je nesystémové a diskriminačné, za štátne peniaze jeden druh hromadnej dopravy atakuje druhý a vytvára umelý dopyt.
Toto opatrenie platí viac ako týždeň. Aké dosahy to bude mať na autobusovú dopravu?
Doplatia na to predovšetkým cestujúci. Tí vlakoví síce ušetria, ale zníži sa im kvalita cestovania. Autobusoví doplatia tým, že ich peňaženka neušetrí, na rozdiel od suseda, ktorý ide vlakom. A navyše môže nastať rušenie autobusových spojov. Župy totiž na podobné zľavy na autobusy nemajú peniaze. Dnes nie sú diskriminovaní len zákazníci, ale aj autobusoví dopravcovia. Tučné dotácie slúžia na naplnenie štátnych, čiastočne aj súkromných vlakov.
Aký dosah vlakov zadarmo predpokladáte v Bratislavskom kraji? Okrem viceprezidentovania Zväzu autobusovej dopravy ste totiž aj generálnym riaditeľom Slovak Lines.
V našom regióne nepozorujeme od zavedenia bezplatnej vlakovej dopravy žiadne viditeľné zmeny. No časť cestujúcich zrejme na vlaky postupne prejde. Presnejšie to budeme vedieť až s odstupom niekoľkých týždňov. Sme presvedčení, že tých 200-tisíc ľudí, ktorí sa zatiaľ registrovali na bezplatnú vlakovú dopravu, sú predovšetkým súčasní vlakoví cestujúci, ktorí doteraz platili. Každá ich nová cesta je teda pre štát čistá strata.
Autobusová doprava má dnes kvalitný ekologický autopark a aktívne sa stará o cestujúceho v regióne, argumentuje šéf Slovak Lines Peter Sádovský. Snímka: SITA/Jozef Jakubčo
Vy ste v októbri urobili v regiónoch prieskum, ktorého cieľom bolo zistiť názory obcí, ako aj cestujúcich. Aké sú výsledky?
Ľudia v regiónoch pokladajú autobus za nenahraditeľný. Autobus berie ako prioritný dopravný prostriedok v regióne až 91 percent obyvateľov. Prieskum ďalej potvrdil našu obavu, že v prípade rušenia autobusových spojov ľudia odídu najmä do áut – až 32 percent – a iba 15 percent by použilo vlak ako alternatívu autobusu. Veľká väčšina obyvateľov sa tiež vyjadrila, že rušenie autobusových spojov by im podstatne zhoršilo prístup k práci alebo škole. Viac ako 90 percent ľudí požaduje rovnaké zľavy ako sú na vlakoch, aj pre autobusy. Do prieskumu sa zapojilo takmer 12-tisíc obyvateľov, čo je obrovské množstvo. Výsledky potvrdzujú to, na čo sme sa snažili upozorniť vládu pred vstupom nariadenia do platnosti. Ľudia dobre vedia, čo potrebujú a sme povinní ich mienku rešpektovať.
Niekde chodí paralelne autobus a vlak. A keď ide o študenta, vlak má zadarmo. Prečo by si cestujúci mal vybrať práve autobus?
Odľahčene povedané, najlepšie je chodiť do práce alebo do školy pešo, možno bicyklom a až potom inými dopravnými prostriedkami. Vážnejšia odpoveď je však zložitejšia. Väčšia vzdialenosť medzi bydliskom a pracoviskom alebo školou však núti občanov využívať aj iné spôsoby prepravy. Tu nastupuje verejná doprava, služba, ako každá iná, avšak finančne náročná. Keď hovoríme o službe, zákazník ju musí chcieť a byť s jej úrovňou spokojný. Ak sa na vec pozrieme optikou toho, kto poskytovanie týchto služieb financuje, hľadá sa najlacnejšie riešenie pri naplnení kvalitatívnych požiadaviek. Tu je autobus dobrý kompromis, pretože investične i prevádzkovo je relatívne lacný, flexibilný a dovezie vás blízko k cieľu. Autobus je aj ekologický – dnes sa používajú autobusy už šiestej generácie motorov so zníženými emisiami. Obraz autobusu, za ktorým sa tiahol čierny dym, už 20 rokov nie je aktuálny. Medzinárodné štúdie hovoria, že uhlíková stopa na jedného reálne prevezeného pasažiera je najmenšia práve pri autobusoch.
Ten však jazdí v zápchach.
Premávku upchávajú najmä autá. Jeden autobus dokáže však na ceste nahradiť priemerne 30 áut. Nikomu nemôžete prikázať, ako a čím má cestovať. Ak vlak uspokojí potreby občanov lepšie než autobus či auto, vyberú si vlak. Tak je to dnes. Každý prostriedok má výhody aj nevýhody. Autobus spravidla vedie dostupnosťou zastávok, cenou, a dnes aj úspešne súperí pohodlnosťou a ekologickosťou. Nepotrebuje vlastnú trať, a aj preto je lacnejší. Vlak vedie v pohodlí cestovania a možnostiach občerstvenia. No neznamená to, že máme cestovať výlučne jedným alebo druhým. Každý spôsob má na svete svoje miesto a verejná hromadná doprava má ponúknuť kvalitnú službu, aby ľudia nesedeli v autách.
Európska únia však podporuje vlaky. Tým argumentuje aj ministerstvo dopravy.
Úniu zaujíma mobilita obyvateľstva a jej zvyšovanie. Pri napĺňaní tohto cieľa uprednostňuje hromadnú dopravu. Zaujímajú ju vlakové transeurópske magistrály, regionálnu dopravu nerieši. Je ochotná finančne prispieť na vyrovnávanie rozdielov medzi regiónmi, obnoviteľné zdroje a úsporu energie. Ostatné je už slovenská rétorika. Je však veľkým slovenským úspechom, že sa podarilo získať množstvo peňazí na realizáciu cestnej a koľajovej dopravnej infraštruktúry, a tiež na integrovanú dopravu. Každé euro, ktoré prispeje k rozvoju hromadnej dopravy, je dobre investované. Slovensko je však iné v tom, že nenájdete krajinu EÚ, kde by sa jedno odvetvie hromadnej dopravy pokúšalo potlačiť druhé takýmto spôsobom zo štátnych peňazí.
Vláda vyčíslila náklady na prepravu vlakmi zadarmo na 13 miliónov eur ročne. Ide o reálne číslo?
Toto číslo je nekvalifikované. Tvorca sa zrejme neodvážil priznať realitu a dúfa, že to v konečnom dôsledku vyjde lepšie. V ekonomike to však takto optimisticky nefunguje. 13 miliónov je len nárast dotácie, zodpovedajúci nárastu vlakových kilometrov na rok 2015. Dopravní odborníci poukázali na chýbajúci výpadok tržieb železníc, a sumu zvýšili na 30 miliónov. My pridávame 16 miliónov za výpadok tržieb autobusových spoločností. Minimálny účet je teda 46 miliónov eur ročne. Už dnes k nim môžeme pripočítať ďalšie 2 milióny eur za požičané vlaky z Českej republiky.
Štát by rád vytvoril úrad, ktorý by si objednával dopravu vo verejnom záujme, teda aj autobusy. Ušetriť by sa malo harmonizáciou spojov. Súhlasíte s tým?
Je to ďalšie mrhanie. Také úrady už máme – samosprávne kraje. Treba len dokončiť prenos kompetencií v regionálnej železničnej doprave zo štátu na ne. Predsa nebude úradník od stola v Bratislave rozhodovať, ako má vyzerať doprava vo Svidníku alebo v Lučenci? Autobusová doprava už prešla veľkou reformou a dnes máme obnovený vozový park, rekonštruované stanice a spoločnosti, ktoré sa o zákazníkov aktívne starajú. Toto chce od stola meniť niekto, kto o potrebách cestujúceho v regióne nevie nič. Ďalšou opakovanou floskulou je akési „šetrenie“, keď sa odstránia súbehy vlakov a autobusov. Náklady na vlak sú na Slovensku 12-krát vyššie než na autobus. Akákoľvek náhrada tak bude stáť mnohonásobne viac. Namiesto rečí o súbehoch sa ministerstvo mohlo zaoberať koncepciou liberalizácie železničnej dopravy.
Kedy by ste s tým súhlasili?
Dohodneme sa vtedy, ak pochopíme, že hlavnou a spoločnou prioritou je cestujúci, ktorý sedí v hromadnej doprave, nie v aute. Potom môžeme triezvo pristupovať ku konkrétnym riešeniam v krajoch tak, aby ľudia novú ponuku prijali. Každý nový návrh treba overiť prieskumom. Ak nebudeme dôslední, ľudia odídu z hromadnej dopravy a nikdy sa nevrátia.
Len je asi nelogické, aby vedľa seba chodil autobus a vlak. Ako by to malo vyzerať?
Regionálna doprava musí byť čím viac šitá na mieru konkrétneho zákazníka. Budeme rozširovať služby a využívať výdobytky informačnej spoločnosti. Regionálna doprava bude komplexom rôznych módov dopravy, od bicyklov cez autobusy po špeciálne vlaky. Víziou musí byť, aby hromadnú dopravu využívala aj stredná vrstva, nielen ten, kto si nemôže dovoliť auto.
Aký rok 2015 očakávajú autobusári?
Budeme dôsledne obhajovať záujmy autobusových cestujúcich. Opatrenie vlakov zadarmo môže spustiť neočakávané pohyby v správaní klientov. Očakávame tiež, že sa začnú práce súvisiace s presunom kompetencií v regionálnej železničnej doprave na župy v roku 2016.