Vládny návrh rozpočtu na rok 2014 podľa predsedu opozičného Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) Jána Figeľa evidentne súvisí s prezidentskými voľbami, ktoré sa majú konať na budúci rok. Nerieši podľa neho hlavné problémy Slovenska, a teda nezamestnanosť, zadlženosť, a nezaoberá sa ani celkovým hospodárskym ozdravením.
"Preto ho nepodporíme," vyhlásil Figeľ na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave. Návrh rozpočtu na budúci rok z dielne ministerstva financií vo štvrtok (10. 10.) schválila vláda, teraz by sa ním mal zaoberať parlament.
Figeľ tak skôr očakáva, že v diskusii, ktorá teraz nastane, vláda ešte prehodnotí niektoré "nerozumné" opatrenia navrhnuté v rozpočte. Napríklad KDH od rozpočtu očakávalo, že prinesie odpovede na zadlžovanie Slovenska. "Slovensko je dnes zadlžené rekordne," skonštatoval Figeľ. Rozpočet však podľa neho prináša ďalší nárast dlhu až na takmer 57 % hrubého domáceho produktu (HDP).
"Takto zaťažená Slovenská republika nikdy nebola. Na jedného obyvateľa tento dlh dosiahne v priebehu nasledujúceho roka takmer 8000 eur a na domácnosť zhruba 22.500 eur," vyčíslil predseda kresťanských demokratov. Podpredseda KDH Miloš Moravčík pripomenul, že vláda si v rozpočte na budúci rok naplánovala zvýšenie výdavkov o 220 miliónov eur na sumu 17,22 miliardy eur.
Ale mestám a obciam podľa neho kabinet predpísal ďalšiu "diétu". "Na budúci rok majú oproti rozpočtu na tento rok znížiť svoje výdavky o viac ako 100 miliónov eur," opísal Moravčík. Smutné je však podľa neho aj to, že vláda na obce zabudla pri zvyšovaní miezd. "Dotkne sa to negatívne nielen zamestnancov úradov, ale aj opatrovateliek, sociálnych pracovníkov či údržbárov," dodal.
Podľa ministerstva financií však podiel výdavkov verejnej správy na HDP klesne o tri desatiny percentuálneho bodu v porovnaní s týmto rokom. "Čo znamená, že podiel našich výdavkov na HDP je jeden z najnižších v rámci krajín EÚ," uviedol pre TASR poradca ministra financií Radko Kuruc.
Zároveň podľa jeho slov tempo nárastu hrubého dlhu verejnej správy postupne spomalí a v roku 2014 dosiahne maximálnu úroveň v prognózovanom období vo výške 56,8 % HDP. "V nasledujúcich rokoch bude postupne klesať na úroveň 55,7 % HDP v roku 2016," doplnil Kuruc.
Dlh dosiahol podľa rezortu financií na konci roka 2012 úroveň 52,1 % HDP, v tomto roku sa očakáva vo výške 54,3 %. V eurozóne by pritom mal dlh v tomto roku dosiahnuť 95,5 % HDP. "Medziročný rast dlhu v eurozóne od roku 2012 do roku 2013 je 4,9 %, na Slovensku 2,2 % HDP," vyčíslil Kuruc.