V nemeckých voľbách sa rozhoduje aj o budúcej podobe záchranných balíčkov pre problémové krajiny. Zatiaľ čo táto téma sa točí skôr okolo Grécka, nemali by sme zabúdať ani na nedávne peripetie malého ostrovčeka vo východnom Stredomorí. Záchrana Cypru totiž poukázala na niekoľko paradoxov. V prvom rade sa ukázalo, že EÚ je pre záchranu meny a udržanie krajiny v eurozóne ochotná v krízovej situácii siahnuť aj na voľný pohyb kapitálu členskej krajiny, či dokonca aj na garantované vklady do stotisíc eur. Tieto opatrenia boli zatiaľ prezentované ako jednorazové, čo však neznamená, že tomu uveria aj ľudia v Taliansku, Španielsku či Slovinsku. Pri najbližšej vyhrotenej situácii by totiž mohli stratiť nervy a svoje úspory hromadne presúvať do bezpečnejších lokalít. A to by situáciu tamojších bánk ešte viac zhoršilo. Ak by sa mal totiž opakovať postup uplatnený na Cypre, zďaleka nie každý klient by sa dostal k svojim úsporám. Práve toto vedomie by sporiteľov malo prinútiť k väčšej zodpovednosti pri ukladaní svojich peňazí. No riešenie z Cypru nie je podstatou problému. Rovnaký problém by vypukol, ak by došlo k masívnemu výberu vkladov za akýchkoľvek okolností. Podstatou problému je totiž súčasné bankovníctvo čiastočných rezerv. Takzvaný depozit v skutočnosti nie je úschovou peňazí, ale pôžičkou banke. Práve Cyprus ukázal, že v takýchto situáciách nemusí mať každé euro rovnakú hodnotu. Väčšiu cenu tak v prípade, že sa neviete dostať k svojim vkladom v banke, má hotovosť. Keď už bruselskí byrokrati tak trvajú na tom, aby sme na škatuľkách od cigariet čítali upozornenia o tom, ako fajčenie škodí zdraviu, mohli by zvážiť aj zavedenie výrazných transparentov na pobočkách bánk: "Tu môžete prísť o svoje peniaze." Budú sa nám eurá pri najbližšej panike lesknúť v matracoch? Pretože takýmto spôsobom môžu o úspešnosti záchranných balíčkov a ďalšom osude spoločnej meny rozhodovať nielen politici, ale aj sporitelia.
Tomáš Púchly
StoryEditor