V Maďarsku sa v nedeľu uskutočnia parlamentné voľby, v ktorých je favoritom vládny Fidesz. Výrazne sa však posilňuje aj nacionalistický Jobbik, ktorý je známy ostrými útokmi na menšiny. „Jobbik sa môže stať druhou najsilnejšou stranou v krajine,“ tvrdí Zoltán Kiszelly.
V posledných dňoch pred nedeľňajšími voľbami v prieskumoch narastajú zisky hnutia Jobbik. V čom vidíte dôvod?
Nacionalistický radikálny Jobbik predovšetkým získava hlasy protestných voličov ľahšie než ľavicovo-liberálna aliancia, ktorou otriasajú škandály. Nakoniec sa tak môže stať druhou najsilnejšou parlamentnou skupinou.
Môže sa stať, že by Fidesz zobral do vládnej koalície práve radikálov z tohto hnutia?
Myslím si, že sa tak rozhodne nestane. Najpravdepodobnejším variantom je silná absolútna väčšina pre Fidesz, ktorý tak nebude potrebovať žiadneho koaličného partnera. Stane sa tak za predpokladu, že bude nízka volebná účasť, teda okolo 55 percent. V menej pravdepodobnom prípade, že absolútnu väčšinu nezíska Fidesz ani ľavicové strany, uskutočnia sa nové voľby. Osobne si však myslím, že najdôležitejšia otázka bude, či sa Fideszu podarí získať opäť dvojtretinovú väčšinu v budúcom parlamente, alebo to bude „iba“ absolútna väčšina.
S čím vlastne idú nacionalisti do volieb?
Hlavným cieľom Jobbiku je zopakovať výsledok spred štyroch rokov, čo je zisk medzi 15 až 20 percentami. Veľkým úspechom by bolo druhé miesto v budúcom parlamente, teda po tom, ako ľavicové a liberálne strany vytvoria svoje vlastné poslanecké skupiny. Takýto scenár bude reálny vtedy, ak strany ľavicovej aliancie vo voľbách zlyhajú a Jobbik masívne pritiahne voličov protestu.
Majú ľavicové strany vôbec šancu na úspech?
Ľavicová opozícia má pred týmito voľbami veľmi slabú podporu. Nový jednokolový systém volieb núti ľavicové strany posilniť vzájomnú spoluprácu. Vznikla tak dočasná koalícia strán, ktoré za normálnych okolností fungujú so samostatnými mandátmi. Aj počas volebného večera budú na výsledky čakať oddelene. Samostatne pôjdu aj do volieb do Európskeho parlamentu 25. mája. Líder socialistickej strany Attila Mesterházy bude musieť pred nimi ísť do tvrdého súboja so šéfom Demokratickej koalície Ferencom Gyurcsányom. Tento súboj sa začne v nedeľu večer, hneď po skončení volieb.
Vráťme sa k Fideszu a jeho premiérovi Viktorovi Orbánovi, ktorý založil svoju kampaň na ekonomických krokoch svojej vlády. Patria medzi ne aj tvrdé opatrenia proti zahraničným spoločnostiam. Hrozí, že na to vo voľbách doplatí?
To si nemyslím. Orbánova vláda rozdelila zahraničné nadnárodné firmy do kategórií podľa ich podnikateľského správania. Spoločnosti, ktoré berú Maďarsko len ako trh a snažia sa iba o to, aby kúpnu silu Maďarov odliali do zahraničia, nie sú u nás vítané. Ak chcú u nás podnikať, musia niesť záťaž v podobe špeciálnych daní. Ďalšie firmy, predovšetkým vo výrobnej sfére, majú možnosť podpísať s vládou bilaterálnu dohodu. V nej sa zaväzujú, že sa budú správať rovnako ako v materskej krajine. Mali by teda zvyšovať podiel maďarských dodávateľov, riadne platiť v Maďarsku dane a vyhýbať sa ich „optimalizácii“, ako aj preinvestovať väčšinu svojich ziskov v Maďarsku, aby mali v nasledujúcich rokoch šancu na vyšší zisk.
Nevyháňajú tieto kroky zahraničné firmy?
Práve naopak. Za posledné dva roky sa podpísalo 50 zmlúv o strategickom partnerstve s veľkými nadnárodnými spoločnosťami aktívnymi v Maďarsku.
Orbánovo vládnutie teda hodnotíte pozitívne?
Posledné štyri roky vidím ako úspech. Zo strany Európskej komisie sa skončila procedúra nadmerného deficitu, v ktorej bolo Maďarsko od roku 2004. Zvýšil sa aj podiel využívaných eurofondov a krajina sa v rokoch 2011 až 2012 vyhla štátnemu bankrotu bez pomoci Medzinárodného menového fondu a prijatia tvrdých úsporných opatrení. Dvojaké občianstvo, ktoré sa ponúklo Maďarom v Karpatskej kotline a na celom svete, spravilo z Maďarska silnejšiu krajinu.
Práve o osude Maďarov na Ukrajine hovoril pred voľbami minister zahraničia János Martonyi...
Sú tu určité obavy týkajúce sa Maďarov na Zakarpatskej Ukrajine, podobne ako počas vojen na Balkáne v 90. rokoch. Muži z radov etnických Maďarov by nemali byť povolávaní do ukrajinskej armády, aby išli vo vojnách bojovať proti iným štátom. Ale zatiaľ sa to nedeje. Do novej ukrajinskej armády vstupujú len dobrovoľníci.
Vytiahli niektoré strany aj kartu maďarskej menšiny v susedných štátoch vrátane Slovenska?
Vzťahy so susediacimi krajinami ani zahraničná politika nie je témou volebnej kampane v Maďarsku. Jobbik mal síce nejaké vystúpenia v rumunskej Transylvánii, ale iba na to, aby svojmu voličskému jadru doma v Maďarsku ukázal, že plní svoje záväzky voči etnickým Maďarom v susedných krajinách.