Vykorisťovanie, výplaty nižšie ako minimálna mzda, psychický teror či nedôstojné podmienky na pracovisku. Tieto slová najčastejšie počuť z úst zamestnancov svidníckej textilky, ktorá v minulosti šila obleky pre slovenských prezidentov či pre známeho pilota F1 Michaela Schumachera. Na prešovskom Inšpektoráte práce preto pristál v krátkom čase už tretí podnet. V ňom sa zástupcovia zamestnancov sťažujú na nevyplatenie mzdy za mesiac február 2015 v súlade so Zákonníkom práce. „Spoločnosť im minimálnu mzdu jednoducho upravila podľa toho, koľko mal mesiac pracovných dní,“ hovorí pre HN člen predsedníctva OZ KOVO Jozef Balica.
Nevidia ani minimálnu mzdu
Vedenie spoločnosti I. C. A. na otázky HN nereagovalo. Prebiehajúcu kontrolu u jedného z najväčších zamestnávateľov vo Svidníku potvrdila hovorkyňa úradu Katarína Timková:„Inšpekcia práce nie je ešte ukončená, a preto jej výsledky nie sú k dispozícii.“ Ak úradníci zistia porušenie zákona, okrem nariadenia na ich odstránenie môžu spoločnosti uložiť pokutu až do výšky 100-tisíc eur. Okrem výšky miezd vyplatených za február prešovskí inšpektori preverujú i dodržiavanie minimálnych mzdových nárokov zamestnancov vo výrobe. Zarábať necelé tri stovky v čistom je totiž v textilke bežnou praxou.
Od januára sa však na Slovensku zmenila výška minimálnej mzdy. Podľa odborárov firma neoprávnene zaraďuje všetky krajčírky, žehliarky a pomocný personál do najnižšej tarifnej triedy s výškou platu na úrovni minimálnej mzdy 380 eur. Väčšina žien vo výrobe má však patriť do vyššieho stupňa pracovnej náročnosti, kde je minimálna mzda stanovená vo výške 456 eur. „Takéto podnikanie som ešte nezažil. Zamestnávateľ neustále porušuje Zákonník práce a zneužíva zlú sociálnu situáciu v regióne,“ dodáva Balica.
Chcú hľadať východiská
Firma patrí k najväčším zamestnávateľom v meste. Prácu dáva takmer 350 ľuďom v regióne s 21-percentnou nezamestnanosťou. Ženy zo Svidníka si však povedali dosť a rozhodli sa o mzdovej politike talianskeho zamestnávateľa nahlas hovoriť. Koncom minulého roka sa prvýkrát sťažovali na neoprávnene zadržiavanú časť mzdy pre 287 šičiek za šesť dní v mesiacoch august a október. Inšpektorát práce im dal za pravdu a spoločnosti nariadil vyplatiť chýbajúce peniaze do 10. februára. Firma však doplatila iba dva dni a úrad požiadala o odklad povinnosti do konca mája, s čím inšpektori z Prešova súhlasili. Zamestnancom tak za prácu v októbri 2014 ostala dlžná približne 18-tisíc eur. V textilke sa preto napätie zo dňa na deň stupňuje.
Pomôcť uvoľniť ho a nájsť riešenia do budúcnosti má priniesť dnešné stretnutie na pôde svidníckej radnice. Primátor Svidníka Ján Holodňák, ktorý sa zúčastnil i na decembrovom štrajku dvoch stoviek šičiek pred sídlom firmy, hovorí o začarovanom kruhu:„Problémy sa neustále nabaľujú. Máme záujem o ďalšie pôsobenie firmy v meste. Zamestnanosť je priorita číslo jeden, ale tu ide o morálnu rovinu a ľudia musia dostávať svoje mzdy.“
Rôzne scenáre do budúcnosti
Taliansky majiteľ fabriky prestal so samosprávou komunikovať. Podlžnosti za miestne poplatky má i voči mestu. Sociálnej poisťovni firma dlhuje takmer 20-tisíc eur. Vo Svidníku rastú i obavy z možného konkurzu, keby sa šanca svidníckych žien vidieť svoje peniaze ešte viac znížila. Posledné plány vlastníkov fabriky hovorili o marcovom prepustení 140 šičiek a presunutí výroby do Poľska, čo sa zatiaľ nestalo. Od začiatku roka totiž do textilky nastúpilo ďalších 40 žien. Ako potvrdil hovorca bardejovského úradu práce Viktor Guman, textilka dotácie ani príspevky v posledných rokoch nedostala.
„A to z jediného dôvodu, že nespĺňa základne podmienky ako napríklad vyrovnané pohľadávky voči štátnym inštitúciám,“ povedal Guman. O príspevky na úhradu nákladov spojených s cestovaním až do výšky 135 eur či tzv. motivačný príspevok pre nezamestnaných v maximálnej výške 126 eur si môžu po splnení podmienok požiadať iba samotní zamestnanci fabriky. „Tie sú následne vyplácané priamo pracovníkom firmy, nie zamestnávateľovi,“ dodáva Guman. Taliansky konateľ textilky Stefano Vanzano sa v minulosti sťažoval na časté absencie zamestnancov fabriky. Do hry však vstúpil i minoritný majiteľ spoločnosti I. C. A. Ladislav Koudelka, ktorý bol riaditeľom v jej predchodcovi – firme Svik. Koudelka pripravil ozdravný plán textilky. Ten počíta so zmenou organizácie práce či s vyššou produkciou odevov. Marek Nemec