Podľa predbežných údajov narástol výrobcom potravín v minulom roku zisk 5-násobne. Zažívajú potravinári dobré obdobie?
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že nastala dobrá doba. Je to však iba jednorazová záležitosť. Nemáme žiadne dôvody predpokladať, že v tomto roku bude dosiahnutý ďalší nárast.
Zisk dosiahnutý v roku 2012 bol navyše len na úrovni päť percent z celkových tržieb, čo zďaleka nie je veľa. Slúžil navyše na pokrytie strát z predchádzajúceho obdobia. Okrem toho v minulom roku zaniklo ďalších osem potravinárskych podnikov, čo tiež prispelo k zlepšeniu celkového čísla. Ten zisk bol dosiahnutý hlavne vďaka veľkým podnikom. Tie dokážu lepšie vstrebať obdobie cenovej nerovnováhy. Do budúcnosti sa bude preto zvyšovať podiel veľkých podnikov.
Príklad Penamu, ktorý zatvára svoju piešťanskú pekáreň, alebo Palmy, ktorá ukončila výrobu olejov, však ukazuje, že ľahké to nemajú ani veľké podniky.
Určite. Ale treba brať každé odvetvie potravinárskeho priemyslu inak. V prípade Penamu vzhľadom na rast cien obilia došlo k takému extrémnemu nárastu cien vstupov, že celé odvetvie mlynárskeho a pekárenského priemyslu bolo v ťažkej situácii. Pokiaľ ide o Palmu, je otázne, či súčasný vlastník nekúpil v minulosti tento podnik za veľmi vysokú cenu. Tam by som teda nebral do úvahy len potravinárske faktory. Palma mala navyše vždy problém s dovozom lacnej konkurencie.
Prečo teda potravinári krachujú a nedarí sa im?
Dôvodov je viacero. Slovensko je malý trh a voľný pohyb tovarov síce platí, ale pri jeho praktickej realizácii narážame na problémy. V porovnaní so západnými krajinami máme aj dlhodobo nižšie dotácie. Na Slovensku okrem toho absentuje plošná podpora potravinárstva. Žiadne hospodárske odvetvie sa nerozvíja, pokiaľ nemá pomoc od štátu. V Poľsku Maďarsku, Nemecku sú navyše aj ďalšie skryté podpory tohto sektora.
Súčasný minister Ľubomír Jahnátek aspoň verbálne deklaruje podporu domácich potravín, a teda aj domácich výrobcov. Ako ste doteraz spokojní s jeho krokmi?
Pozitívne môžeme hodnotiť výsledky týkajúce sa zvýšenia spotrebiteľského povedomia o pôvode a kvalite potravín, a to na základe zvýšeného počtu kontrol a zvýšenej medializácie výsledku týchto kontrol. To je niečo, čo tu chýbalo a ukázalo sa, že to spotrebiteľa zaujíma.
Podiel domácich výrobkov na pultoch neustále klesá. Pritom máme podmienky na to, aby sme dosahovali omnoho lepšiu potravinovú sebestačnosť. Čísla, tak ako klesajú, nás dostávajú na úroveň rozvojovej krajiny. Opatrenia na zvýšenie toho podielu sú teda potrebné. Avšak opatrenia, ktoré predkladá minister Jahnátek, hodnotíme ako nekoncepčné, nevychádzajú z diskusie s potravinárskym priemyslom. Sú to opatrenia, ktoré sa robia ad hoc, a nie je nám celkom jasné, čo sa nimi sleduje. To je prípad odbytového fondu i novej vyhlášky, ktorá rieši definíciu slovenskej potraviny.
V budúcnosti by sa mohli ako slovenské označovať len potraviny, ktoré splnia kritériá slovenskej potraviny. Je to správne?
Momentálne platí dobrovoľné označovanie. A myslíme si, že je dôležité túto dobrovoľnosť v označovaní aj zachovať. Nie každému totiž napríklad vyhovuje vyvážať do zahraničia potraviny so slovenským logom.
Odmietate definíciu slovenskej potraviny?
Ak má byť prijatý nejaký takýto predpis, tak chceme, aby by bol prijatý na základe predchádzajúcej diskusie a konsenzu. S tým, že budeme mať jasno, čo tým chceme dosiahnuť a či to nebude mať nejaké vedľajšie negatívne vplyvy, o ktorých teraz nevieme.
Sú slovenské potraviny kvalitné?
Na Slovensku platia prísne pravidlá bezpečnosti potravín, ale i napriek tomu sa môže stať, že nie každá potravina, ktorá je vyrobená na Slovensku, je kvalitná. Určite by mala byť zdravotne v poriadku, ale to neznamená, že musí byť kvalitná. Myslíme si, že treba podporovať tradičné značky od tradičných výrobcov. Pokiaľ si budeme kupovať potraviny, ktoré sú vyrobené neznámym výrobcom, o ktorom sme nikdy nič nepočuli, len preto, že boli vyrobené na Slovensku, tak nie je to pre spotrebiteľa žiadna garancia toho, že dostane potravinu, ktorá bude dostatočne kvalitná.
Môže byť tá potravina kvalitnejšia, pokiaľ bude vyrobená z domácich surovín?
Pri domácich surovinách je určite lepšia vystopovateľnosť tejto suroviny. Toto je plusom pre to, aby sme povedali, že slovenská potravina je pre spotrebiteľa bezpečnejšia. Vždy však do toho vstupuje výrobca a jeho politika.
V porovnaní s takým Rakúskom sú naše potraviny kvalitnejšie?
Aj na Slovensku sa vyrábajú výrobky, ktoré majú prémiovú kvalitu, ale aj štandardnú kvalitu a nižšiu kvalitu.
Aká kvalita prevažuje?
Bohužiaľ, spotrebiteľ sa stále orientuje na nižšie ceny potravín, a to teda znamená, že aj tá kvalita je nižšia. Je smutné, že práve na potravinách, ktoré ovplyvňujú zdravie spotrebiteľa, je taká snaha ušetriť.
Kúpyschopnosť Slovákov klesá. Znamená to teda, že na pultoch obchodov bude ešte viac nekvality?
Tento jav tu je. V nedávnom hodnotení týždenníka The Economist dopadlo Slovensko veľmi zle a boli sme veľmi blízko k Číne. Mali sme podobné hodnotenie, a pritom čínsky tovar a čínske potraviny nemajú dobrú povesť. Slovensku bola vyčítaná kvalita proteínov a kvalita potravín z hľadiska výživy. Toto je hodnotenie, ktoré nám nastavuje zrkadlo v tom, čo dnes naši spotrebitelia uprednostňujú.
Podliezajú slovenskí výrobcovia potravín latku kvality kvôli tomu, že spotrebiteľ je ochotný kúpiť si aj horšiu kvalitu?
Ani slovenskí výrobcovia nemajú na výber a musia prispôsobovať časť svojej ponuky aj týmto požiadavkám spotrebiteľov. Na rokovaniach s obchodným reťazcom sa jednoducho stanoví cena, ktorú je potrebné splniť. A aby bola splnená, tak časť produkcie musí ísť aj na úkor kvality. A je len na spotrebiteľovi, či tieto výrobky budú na pultoch, a ak áno, tak v akej miere.
Pôsobíte aj v mliekarenskom biznise. Je to aj prípad vašej spoločnosti?
Vo všeobecnosti vidíme v mliekarenstve tento prístup. Vidíme syry, ktoré už nie sú syrmi, lebo obsahujú prímesi rastlinného tuku. To isté sa deje s maslom, ktoré už nie je maslom, pretože obsahuje prímesi rastlinných tukov, ktoré zlacňujú tento výrobok. Sú to výrobky, ktoré sú zdravotne bezpečné, ale nepredstavujú tú kvalitu, ktorú by predstavoval čistý syr alebo čisté maslo. Spotrebiteľ má potom možnosť vybrať si na pulte kvalitnú potravinu, alebo jej lacnejšiu alternatívu, v ktorej boli niektoré zložky nahradené.
Slovenským mliekarom sa nedarí. Ich strata sa prehlbuje. Môže sa to negatívne odraziť na kvalite vyrábaných produktov?
Rezervy sa hľadajú neustále a nie je to len otázka hospodárskeho výsledku. Je to všeobecný trend. Obchodníci sa snažia nakupovať čo najlacnejšie výrobky, snažia sa robiť nadnárodné tendre, v rámci ktorých nakupujú potraviny pre viacero štátov. Na základe väčšieho množstva môžu dosiahnuť nižšiu cenu.
Potravinári tvrdia, že ak by verejne opísali praktiky obchodných reťazcov, tak by to bola pre ne samovražda. Je to naozaj tak, že potravinári si nemôžu vo vzťahu k reťazcom nič dovoliť?
Naši výrobcovia potravín neboli pripravení na vstup obchodných reťazcov na slovenský trh. Nadnárodné reťazce priniesli úplne iný spôsob predaja, úplne iný spôsob dohadovania ceny a úplne iné zmluvné podmienky. My sme sa za to obdobie vyškolili, ale vzťahy medzi dodávateľmi a obchodnými reťazcami sú veľmi problematické nielen na Slovensku, ale v celej Európskej únii. Zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorý je v súčasnosti platný, zakázal niektoré praktiky, ktoré nemajú nič spoločné s poctivým podnikaním.
Od mnohých dodávateľov však počúvame, že tento zákon dokážu reťazce poľahky obchádzať a situácia sa jeho prijatím iba zhoršila.
Nie všetky ustanovenia tohto zákona fungujú a často sa obchádzajú, a zďaleka nie všetko je možné vyriešiť takýmto zákonom, kde sa len menujú praktiky. Premenujú sa a ide sa na to iným spôsobom. Nie vždy sa dodržiavajú lehoty splatnosti faktúr tak, ako je to uvedené v zákone. Pre nás je neprijateľná požiadavka obchodného reťazca, ktorý chce otvoriť novú prevádzku a vypýta si od nás 30-tisíc eur na jej marketing. A pokiaľ nezaplatíme, tak optimalizuje náš sortiment.
Majú takúto skúsenosť aj mliekari?
Aj my sa musíme vyrovnať s rôznymi požiadavkami, ktoré sú nadhodnotené a potom sa hľadá vhodný kompromis. Obchodné reťazce museli prispôsobiť zmluvy, ktoré majú uzatvorené so svojimi dodávateľmi. V zásade sa to urobilo tak, že doterajšie bonusy, zľavy a spätné fakturácie, ktoré si v minulosti fakturovali, sa teraz premietli do základnej ceny v cenníku. Samozrejme, chceli aj ďalšie zníženie. Niektorí dodávatelia sa preto nedohodli s obchodným reťazcom a úplne doň prestali dodávať.
Zákon teda de facto vôbec nepomohol.
Ten zákon nepriniesol žiadne zásadné riešenie do vzťahov medzi dodávateľmi potravín a obchodnými reťazcami.
Sú zahraničné reťazce agresívnejšie ako slovenské?
Boli to zahraničné reťazce, ktoré na Slovensko priniesli nové, agresívne formy obchodovania. A vidíme, že sa tomu museli prispôsobiť aj domáce reťazce a uplatňujú veľmi podobné podmienky. Čo však považujeme za veľmi pozitívne v prípade domácich reťazcov ako Coop Jednota alebo CBA, je to, že dlhodobo dosahujú podiel domácich výrobkov na pulte na úrovni 60 percent.
Sú domáce reťazce ochotnejšie zvýšiť nákupné ceny, ak sa potravinárom zvýšia náklady?
Áno, v prípade týchto dvoch reťazcov patrí tá spolupráca k tým lepším.
Ktorý reťazec má smerom k výrobcom najagresívnejší prístup?
Jednoznačne najhoršie podmienky z hľadiska mojich skúseností a informácií sú pri reťazci Lidl.
Dá sa vôbec nejako toto postavenie výrobcov voči reťazcom zlepšiť?
Nejestvuje žiadne jednoduché riešenie tohto problému. Musíme sa však dostať do situácie, keď reťazce budú samy vedieť, že ponuka kvalitných potravín, ponuka slovenských potravín sú pre ne bonusom.
Čo považujete za najväčšie riziko pre potravinárov zo strany Európskej únie?
Určitým rizikom je pripravovaná dohoda o voľnom obchode s USA. Zatiaľ nie je isté, či sa to bude týkať potravín a poľnohospodárskych surovín. Pokiaľ by to tak bolo, tak by to bolo veľmi nešťastné. Politika únie v oblasti poľnohospodárstva smeruje k ochrane životného prostredia, k zazeleňovaniu a podpore mladých farmárov. Pokiaľ by sme s touto poľnohospodárskou politikou chceli súťažiť s agropolitikou, ktorá funguje v USA, s ich liberálnym prístup ku GMO a podobne aj v oblasti environmentálnych pravidiel, tak sa bojím, že by sme ťahali za veľmi krátky koniec.
Oplatí sa dnes podnikať v potravinárstve? Je to perspektívny biznis?
Nepatrí to medzi extra ziskové činnosti. Ak sa niekto rozhodne podnikať v tomto sektore, tak by mal počítať s tým, že je to beh na dlhé trate. Priestor sa ukazuje v malých výrobniach tradičných potravín, ktoré sú však drahšie, a preto aj ich podiel na celkovom predaji bude minoritný.
Kto je Daniel Poturnay
Je členom predstavenstva skupiny United Industries, do ktorej patria aj potravinárske podniky Levické mliekarne, Víno Nitra. Zároveň je členom dozornej rady spoločnosti Poľnonákup Liptov. V apríli minulého roku sa stal prezidentom Potravinárskej komory Slovenska, ktorá obhajuje spoločné záujmy potravinárskeho priemyslu na Slovensku. Na tomto poste nahradil Jána Johanesa.