Česko
Český systém je našim živnostníkom najbližší. Zákony i jazyk robia z tamojšieho pracovného trhu lákavé miesto aj pre živnostníkov. V krajine často pôsobia na slovenskú živnosť, čo ich obmedzuje odpracovať najviac 183 dní.
Jednotné kontaktné centrum
Podobne ako u nás, aj v u nášho západného suseda fungujú jednotné kontaktné miesta, ktoré zabezpečia registráciu do všetkých registrov. Oznámiť živnosť je možné na ktoromkoľvek centrálnom registračnom úrade, prípadne ju zaslať poštou alebo elektronicky. Osobne ju možno podať aj na kontaktnom mieste verejnej správy CzechPOINT. Vtedy sa však platí dodatočný poplatok asi dve eurá. Inak jedným poplatkom vo výške 40 eur zaplatí žiadateľ za všetky živnosti.
Zápis do registra je hotový do piatich pracovných dní. Voľná živnosť vzniká dňom jej oznámenia, pri remeselnej, viazanej a koncesovanej živnosti je potrebné doložiť potvrdenie o odbornej spôsobilosti činnosť vykonávať.
Sociálny systém
Ak Slovák podniká v Česku na slovenskú licenciu, nemal by zabudnúť ohlásiť to v Sociálnej poisťovni. Tá potom bude posudzovať, v ktorej krajine bude živnostník odvody platiť. Ak to bude Česko, musí sa tam prihlásiť.
Sadzba poistného je pre živnostníkov 29,2 percenta z vymeriavacieho základu. Základ si určí SZČO. Pri hlavných činnostiach je to najmenej štvrtina priemernej mzdy.
O tom, ku ktorému sociálnemu systému bude patriť, rozhodnú koordinačné nariadenia, ktoré definujú postup štátov v týchto oblastiach. Podľa neho sa rozhodne aj o nároku na dôchodok a dávky počas pracovnej neschopnosti a materskej.
Ak živnostník vykonával aktivity vo viacerých krajinách únie a bol súčasťou tamojších sociálnych systémov, môže mať nárok na dôchodok v každom zo štátov. Či vznikne, závisí od predpisov danej krajiny. Pokiaľ čas poistenia nebol dosť dlhý na priznanie dôchodku, zoberú sa do úvahy všetky časy poistenia získané v štátoch únie.
Maďarsko
Ak si chce živnostník založiť živnosť v Maďarsku, cesta k nej bude komplikovanejšia ako u nás či v Česku. Úrady totiž budú vyžadovať napríklad aj úradný preklad výpisu z registra trestov či pobyt v krajine, ktorého povolenie na podnikateľské zámery trvá aj mesiac. Takisto v nej existuje mnoho výnimiek, ktoré sa prejavujú aj v systéme odvodov. Individuálne podnikanie je v Maďarsku postavené na žiadosti o živnostenskú činnosť. Vydáva ju živnostenský úrad patriaci pod príslušný úrad primátora. Miesto podania tak závisí od miesta pobytu žiadateľa.
Predložením žiadosti o registráciu a zaslaním žiadosti o vydanie živnostenskej licencie podnikateľ zároveň splnil aj požiadavky registrácie na daňových úradoch (daňový a finančný kontrolný úrad), ako aj v Ústrednom štatistickom úrade. Registračný úrad alebo komora oznámia podnikateľovi a živnostníkovi DIČ, číslo účtu sociálneho zabezpečenia a jeho IČO.
Odvody a dane
Nadobudnutím živnostenskej licencie je fyzická osoba automaticky zapísaná do registra sociálneho zabezpečenia. Fyzická osoba platí príspevok na sociálne zabezpečenie do výšky 33 % príjmu, v ktorom je zahrnutý príspevok na dôchodok a na zdravotné poistenie a penzijný príspevok. Zdravotné poistenie sa platí samostatne. Nárok na sociálne príspevky sa počíta rovnako u SZČO i zamestnancov. Od roku 2006 väčšine SZČO poplatky vzrástli dvojnásobne.
Daň z príjmov fyzických osôb je v Maďarsku 16 percent. Uplatniť sa dá viacero odpočtov, napríklad rodinné zvýhodnenie podľa počtu vyživovaných detí. Podnikajúce fyzické osoby v krajine ručia celým svojím majetkom.
Poľsko
Začať s podnikaním v Poľsku je o niečo zložitejšie. V krajine je veľa živnostníkov, čo spôsobuje najmä špecifické postavenie poľnohospodárov. Navyše v systéme existuje mnoho výnimiek.
Registrácia je dnes celkom jednoduchá a zvládne ju jeden úrad. Živnostník sa prihlasuje do evidencie hospodárskej činnosti, ktorá je vedená online. Komplikáciou môžu byť úradné preklady dokladov do poľského jazyka, ktoré stoja čas i peniaze.
Registráciou do tejto evidencie sa žiadateľ zároveň prihlási do sociálneho systému, hlavného štatistického úradu a finančného úradu. Žiadosť môže podať osobne na obecnom či krajskom úrade, poštou i online na stránke registra.
Niektoré špecifické činnosti si v krajine vyžadujú vydanie povolenia. Sú nimi napríklad výroba alkoholických nápojov, prevádzka bankových služieb, cestná doprava, colnice, služby turistických agentúr. Okrem povolení existuje aj licencia a koncesia. Licencia je potrebná napríklad v cestnej a železničnej doprave.
Dane a odvody
Živnostník v Poľsku platí progresívnu daň. Tá sa odvíja od celkového úhrnu príjmov. Najnižšia sadzba 18 percent je do príjmu 20 187 eur ročne. Príjem do 730 eur ročne nepodlieha žiadnemu zdaneniu. Slovák by v krajine zdanil len peniaze, ktoré tam zarobil. Ak tam však má stredisko osobných, prípadne hospodárskych záujmov alebo činnosť v krajine prevádzkuje viac ako 183 dní v roku, je považovaný za rezidenta a podlieha daňovým povinnostiam v Poľsku.
Živnostník je povinný prihlásiť sa aj do sociálneho systému na Úrade sociálneho zabezpečenia, a to do 7 dní odo dňa začiatku vykonávania činnosti. Ak podniká iba v jednej činnosti, prihlási sa formulárom ZUA (žiadosť o poistenie poistenca). Ak vykonáva na plný úväzok platenú prácu s odmenou presahujúcou minimálnu mzdu, mal by podať žiadosť o zdravotné poistenie formou ZZA.