Zabratie Gabčíkova štátom neostalo bez odpovede. Slovenské elektrárne žiadajú od štátu obrovské odškodnenie. „Požadujú sumu 588,2 milióna eur na základe princípov ustanovených v zmluve o odškodnení,“ informoval HN minister hospodárstva Pavol Pavlis cez tlačové oddelenie rezortu. Slovenské elektrárne opierajú nárok o zmluvu, ktorú uzavreli s Fondom národného majetku ešte počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Poistili si ňou prenájom Gabčíkova a 35-percentné výnosy z predaja gabčíkovskej elektriny po dobu 30 rokov. Ak sa prenájom skončí predčasne, firme patrí podľa zmluvy odškodnenie. „Utrpeli sme veľa škôd a nenecháme to tak,“ povedal HN nový generálny riaditeľ Slovenských elektrární Nicola Cotugno. „Chceme odškodnenie, pretože máme túto povinnosť voči našim akcionárom, ktorí získali túto firmu s právom prevádzkovať Gabčíkovo a mať z neho zisk po dobu 30 rokov,“ dodal v exkluzívnom rozhovore.
Elektrárne, v ktorých vlastní väčšinový balík akcií taliansky Enel sa obrátil na ministerstvo hospodárstva a Fond národného majetku v apríli. Sumu žiadal vyplatiť do včerajšieho dňa. Štát však požiadavku elektrární odmieta. Tvrdí, že keď Krajský súd v Bratislave v marci tohto roka vyhlásil nájom Gabčíkova za neplatný, automaticky tým zrušil aj platnosť zmluvy o odškodnení. Uvedený postup má požehnanie vlády, kabinet Roberta Fica ho schválil na stredajšom rokovaní. Dnes teda začnú elektrárne právne konanie voči štátu s cieľom vymôcť odškodnenie.
Slovenské elektrárne po nedobrovoľnom odovzdaní Gabčíkova štátu vyhlásili, že sa chcú brániť všetkými dostupnými právnymi prostriedkami na národnej aj medzinárodnej úrovni. „Ak to bude potrebné, obrátime sa aj na medzinárodné súdy, aby sme ochránili naše záujmy,“ tvrdí dnes šéf elektrární Nicola Cotugno. Balík zmlúv, ktoré upravujú podmienky prenájmu a odškodnenia Gabčíkova pripúšťajú, aby sa poškodený obrátil priamo na obchodnú arbitráž – rozhodcovský súd vo Viedni – bez toho, aby sa najprv domáhal spravodlivosti na slovenských súdoch. „Ide o Viedenské medzinárodné rozhodcovské centrum, je to veľmi uznávaný a renomovaný rozhodcovský súd, ktorý často rozhoduje spory medzi veľkými spoločnosťami z východnej a západnej Európy,“ hovorí partner advokátskej kancelárie TaylorWessing e/n/w/c Andrej Leontiev.
Vláda Roberta Fica prenájom Gabčíkova elektrárňam dlhodobo spochybňovala. Sústavu štyroch elektrární na vodnom diele Gabčíkovo zabral štát začiatkom marca. Odvolal sa pritom na neplnenie zmluvy o prevádzke Gabčíkova zo strany elektrární. Ďalším argumentom vlády je rozhodnutie bratislavského súdu, ktorý rozhodol o neplatnosti zmluvy o prevádzke Gabčíkova. Podľa verdiktu mal štátny podnik Vodohospodárska výstavba v roku 2006 obstarať prevádzku cez tender a nie uzavrieť zmluvu so Slovenskými elektrárňami. Advokát Andrej Leontiev preto upozorňuje, že elektrárne sa môžu domáhať odškodnenia pre spôsobenie neplatnosti prenájmu štátnym podnikom, teda štátom. Ak je zmluva o prevádzke podľa súdu od začiatku neplatná, potom súhlasí s názorom rezortu hospodárstva, že účinnosť pravdepodobne nenadobudla ani zmluva o odškodnení. „Kto však spôsobil neplatnosť zmluvy o prevádzke Gabčíkova a tým aj neúčinnosť zmluvy o odškodnení? Pravdepodobne Vodohospodárska výstavba tým, že ako obstarávateľ nepostupovala podľa zákona o verejnom obstarávaní,“ hovorí advokát. Škoda, ktorú si elektrárne vyčíslili na 588 miliónov eur by si teda mohli teoreticky elektrárne uplatniť od štátu. Musia však preukázať, že štát je na vine, že pre neplatnosť zmluvy o prevádzke je neúčinná zmluva o odškodnení a tým prišli o možnosť žiadať náhradu škody z titulu zmluvného odškodnenia.
Čo potrebujete vedieť o spore štátu a Slovenských elektrární o Vodnú elektráreň Gabčíkovo
Zmluvy o elektrárňach Gabčíkovo
Energetická časť Vodnej elektrárne Gabčíkovo je zmluvne zabezpečená tromi zmluvami, ktoré sa vzájomne podmieňujú. Zmluva o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo zaručuje Slovenským elektrárňam ako prevádzkovateľovi 35% z výnosov za predaj gabčíkovskej elektriny. Zvyšných 65% výnosov platia elektrárne štátnemu podniku Vodohospodárska výstavba a tiež poplatok za využívanie Gabčíkova 5 miliónov eur ročne. Hradia tiež náklady na prevádzku a opravy gabčíkovských elektrární. Zmluva je uzavretá na 30 rokov. Druhá zmluva – o odškodnení pri predčasnom ukončení zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo definuje odškodnenie Slovenských elektrární v prípade predčasného zrušenia zmluvy. A do tretice – Dohoda o usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov upravuje majetkové vzťahy na Gabčíkove v súlade s medzinárodnou slovensko-maďarskou zmluvou o sústave vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros. Vodohospodárska výstavba platí ročne takmer 5 miliónov eur Slovenským elektrárňam za Vodnú elektráreň Gabčíkovo, ktorú štát v roku 2006 previedol zo Slovenských elektrární na Vodohospodársku výstavbu.
Privatizácia Slovenských elektrární
Druhá vláda Mikuláša Dzurindu v roku 2006 predala v medzinárodnom tendri väčšinový balík akcií Slovenských elektrární talianskemu Enelu. Energetický koncern, v ktorom má podiel aj taliansky štát získal 66 percent akcií za 32 miliárd korún (840 miliónov eur). Prvý Ficov kabinet označoval predaj rodinného striebra Slovenských elektrární za škandalózny a proti elektrárňam viedol viaceré súdne spory. Okrem toho Ficov kabinet žiadal, aby Enel za elektrárne doplatil rozdiel v hodnote elektrární v čase predloženia cenovej ponuky a v čase prebratia podniku. Na základe auditu renomovanej medzinárodnej spoločnosti Enel naopak žiadal od vlády vrátanie časti kúpnej ceny.
Predaj Slovenských elektrární
Enel rozhodol o zaradení akcií Slovenských elektrární k aktívam na predaj v júli minulého roka a potvrdil svoj zámer v marci 2015. Koncern sa snaží predajom svojich aktív vo svete získať šesť miliárd eur na zníženie dlhu spoločnosti. Agentúra Reuters odhadla súčasnú cenu Slovenských elektrární na 3 miliardy eur. O kúpu podielu zatiaľ prejavili záujem energetické skupiny z troch krajín-fínsky Fortum, český ČEZ, maďarská MVM Group v konzorciu so slovenskou rafinériou Slovnaft a česko-slovenský Energetický a průmyslový holding. Záväzné ponuky prijíma Enel do 9. mája 2015. O zvýšenie svojho podielu v elektrárňach prejavila záujem aj slovenská vláda.