| Realitné opachy II V druhej sérií nášho seriálu pozeráme na stavby, ktoré zostali opustené a márne čakajú na to, že sa do nich vráti život. |
Písal sa rok 1964 a v centre Bratislavy sa dejú veci. Na Kamenné námestie prichádzajú bagre. Končia tak dlhoročný príbeh ulice, ktorá sa mohla chváliť osobitým štýlom a architektúrou.
Páni súdruhovia sa tu rozhodli postaviť nový architektonický skvost, ktorý mal výrazným spôsobom zmeniť vizuál Bratislavy. A aj zmenil. Jeho pečiatkou je Hotel Kyjev. Kontroverzná stavba, ktorá polarizovala a stále rozdeľuje spoločnosť. Už takmer tri a pol roka je zavretý a chátra. Zmenil sa na opachu, ktorá je pomníkom jednej éry.
Najmenšie v Bratislave
Ak sa dnes prechádzate po Kamennom námestí, asi veľa pozitívnych pocitov z neho nemáte. Pred 100 rokmi pritom lokalita vyzerala inak a s dnešnou podobou nemala takmer nič spoločné. Ráz jej dávali domy rodiny Rumpelmayerovcov. Tá sa preslávila ako kamenárska, aj preto túto oblasť nazývali ako Kamenárske námestie. To na konci 19. storočia premenovali na Kamenné námestie.
A hneď niekoľko rokov si držalo jedno superlatívum. S rozlohou 50 x 50 metrov totiž bolo najmenším námestím v Bratislave. Slúžilo najmä ako trhovisko.
Koncom päťdesiatych rokov minulého storočia sa však začínajú diskusie o budúcej podobe lokality. Vypisuje sa architektonická súťaž, ktorá by najlepšie využila priestor. Víťaza Bratislava spoznala v roku 1960. Novú podobu námestiu mal dať architekt Ivan Matušík, ktorý spolu s kolegami nakreslili neďaleko centra Bratislavy nákupné centrum s hotelom.
Ocenený, ale...
Stavať sa začalo v roku 1964. A vtedajšia odborná verejnosť bola z navrhnutého riešenia nadšená. Množili sa dokonca prirovnania ako „najpozoruhodnejšia stavba Bratislavy“ či „komplex, ktorý predbehol dobu“. Pozitívne bol vnímaný hlavne hotel. Ten dostal názov Kyjev a v roku 1969 jeho architekta ocenili Cenu Dušana Jurkoviča.
Čím bol taký zaujímavý? V čase svojho otvorenia v roku 1973 bol najvyššou stavbou v Starom Meste. 19-podlažná výšková budova ponúkla 400 postelí. Okrem klasických 180 izieb ste v ňom našli päť apartmánov. Zaujímavo v tom čase vyzerali hodnotenia, že hotel predbehol čas a svojou originalitou posunul slovenskú architektúru o niekoľko desaťročí dopredu.
Až neskôr sa ukázalo, že s originalitou to až také jednoznačné nebolo. Nápadne podobné hotely totiž oveľa skôr otvorili napríklad v Kodani (Radisson SAS Royal Hotel ,1956) alebo v New Yorku (Lever House,1952).
„Radšej bez frajerky“
Hotel sa od otvorenia zaradil medzi vyhľadávané ubytovacie zariadenia. Nakoniec, až také prekvapujúce to nebolo. Bratislava nedisponovala až takou bohatou ponukou. Časom však meno hotela bledlo. Nadčasový dizajn postupne akosi vyšiel z kurzu a po revolúcii hotelu chýbali výraznejšie zásahy. Väčšinový akcionár hotela – Švajčiar Antal Rack – investície akosi nepodporoval.
Zmenu nepriniesol ani nový majiteľ. Tým sa v roku 2004 stala spoločnosť SK Centre Bratislava, za ktorou stála slovenská SK Invest Bratislava a britský developer Lordship Holdings. Tí sľubovali veľkú modernizáciu hotela. Odhady hovorili o investícii na úrovni 50 miliónov eur. Nezišlo z nej ani o pár rokov neskôr, keď sa výlučným vlastníkom objektu stal len britský developer.
Rekonštrukcia sa však neustále odkladala a objekt chátral. Majitelia si s touto situáciou poradili svojsky. Z hotela urobili hostel. Jeho hlavným lákadlom bola atmosféra „socializmu“, ktorý mohol návštevník v hoteli zažiť. A vcelku sa im darilo. Zahraniční návštevníci chválili hlavne jeho cenu a „duch Sovietskeho zväzu“. „Nechoďte sem s rodinou ani s frajerkou. Navštívte ho radšej sami alebo s kamarátmi počas „párty víkendu“, recenzuje na cestovateľskom webe nemecký návštevník.
Čakanie na celý projekt
Dôvody, prečo sa nový vlastník s prestavbou neponáhľal, boli viac-menej jasné. Briti chceli kompletne zmeniť podobu Kamenného námestia. Tá sa nemala týkať len hotela, ale aj nákupného domu a priľahlých pozemkov. Keďže nevedeli, ako bude celý komplex vyzerať, s prestavbou hotela nemohli začať.
Aj preto ho koncom roka 2011 zavreli. „Hotel dlhodobo vykazoval stratu. Síce mal stabilne dobrú obsadenosť, ale na úkor cien. Ľudovo povedané, hotel si na seba nedokázal zarobiť bez výraznejšieho zásahu do jeho štandardu a technickej vybavenosti,“ vysvetľoval v rozhovore pre HN join managing partner skupiny Lordship Juraj Šaštinský.
Jasné je aj to, že spoločnosť má pri jeho prestavbe voľné ruky. Snahy časti verejnosti vyhlásiť hotel za chránenú pamiatku nenašli ohlas. „Pamiatkový úrad nespochybňuje význam, ktorý komplex obchodného domu a hotela v kontexte modernej povojnovej architektúry predstavuje, zároveň však zastáva názor, že pre jeho vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku v súčasnosti nie sú naplnené základné kritériá,“ konštatoval pred dvoma rokmi Peter Škulavík, vedúci Odboru štátneho informačného systému Pamiatkového úradu SR.
Symbol jednej éry
Aj toto rozhodnutie polarizovalo spoločnosť. Aktivisti dokonca začali spisovať petíciu za jeho zachovanie. „Obchodno-spoločenské centrum na Kamennom námestí je vďaka svojej polohe a funkcii neoddeliteľnou súčasťou Bratislavy a spoluvytvára jeden z jej najdôležitejších verejných priestorov,“ zdôvodňovali signatári.
Časť architektov s nimi nesúhlasila. „Tento komplex je symbolom svojej doby. Jej bezohľadnosti, ignorantstva a arogancie. Keby stál na sídlisku, obklopený socialistickou hromadnou výstavbou alebo pri diaľnici – prosím. Aj Le Corbusier mal plány na vybúranie centra Paríža, ale vo Francúzsku, našťastie, nevládol komunistický režim so svojským vzťahom k minulosti. Dnes môžeme byť radi, že sa nepodarilo realizovať plány na zbúranie Obchodnej či Panenskej ulice,“ porovnával pre HN architekt Štefan Šlachta.
Hotel je v plánoch
Hotel sa na Kamenné námestie vráti. Dnes je však otázne, či to bude prerobený Kyjev, alebo sa investor rozhodne postaviť niečo úplne nové. „V našom projekte s hotelom počítame, bude jeho súčasťou. Až samotná súťaž však ukáže, aký bude vzhľad i funkcionalita projektu. Plánujeme zachovať aj časť histórie hotela, niekoľko izieb, ktoré budú zariadené rovnako ako v pôvodnom hoteli Kyjev,“ prezradil pred dvoma rokmi Juraj Šaštinský.
Je pritom celkom možné, že nový „Kyjev“ nebude hotelom, ale skôr hostelom. „V Prahe sa nám osvedčil koncept hotela Fusion určeného hlavne mladým, v ktorom sú napríklad izby aj pre 16 hostí. Toto je jedna z ciest, ktorou by sme sa mohli uberať aj v Bratislave,“ naznačoval Šaštinský.
Hotel dnes chátra. A Bratislava čaká. Podľa posledných správ by nové vizualizácie námestia mohli byť známe už tento rok.
Ak máte vo svojom okolí realitnú opachu, ktorá stojí opustená, napíšte nám na Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.