Od výsledku nemeckých volieb závisí aj úspech biznisu mnohých slovenských firiem. Zatiaľ čo jeden tábor chce dane zvyšovať, druhý sľubuje ich zachovanie, či dokonca zníženie. V prípade víťazstva sociálnych demokratov (SPD) by nemeckú ekonomiku zrejme čakalo zvýšenie korporátnych daní. Šéf sociálnych demokratov Peer Steinbrück pre Reuters vyhlásil, že je škandál, aby veľké firmy boli zaťažené efektívnou daňovou sadzbou len na úrovni 10 až 15 percent. Aj napriek tomu, že v oficiálnom programe sa o zvyšovaní korporátnych daní nehovorí, nemecké firmy by sa mali mať na pozore. Príkladom môže byť Francúzsko, kde tamojší prezident Francois Hollande zaviedol 75-precentnú daň pre ľudí s príjmom nad jeden milión eur.
Zvyšovanie daní nefunguje
Zvýšenie korporátnej dane v Nemecku hodnotí ako potenciálnu brzdu pre veľmi pozitívny hospodársky vývoj aj Borek Severa, zástupca nadácie Friedrich Naumann Stiftung pre strednú Európu a Pobaltie. Väčšie zaťaženie podnikov však podľa neho "nie je plánované tak drasticky, ako bolo plánované vo Francúzsku". Samotný prezident Francois Hollande napokon rok po tom, ako zaviedol 75-percentnú daň, priznal, že daní je vo francúzskej ekonomike zrejme priveľa. Súčasná aj predchádzajúca vláda sa totiž pri znižovaní deficitu spoliehali najmä na tento typ príjmu. Francúzske firmy tak dnes dusí jedna z najvyšších daňových záťaží z krajín OECD. Paríž sa pritom potáca okolo nulového rastu, nedarí sa mu konsolidovať a dlh má podľa prognózy Eurostatu ten rok dosiahnuť 94 percent HDP.
Pri výraznejšom zvýšení sadzieb, či, naopak, výraznejšom znížení odpočítateľných položiek, by navyše Nemecku hrozil presun výroby do zahraničia. "Dosahy pre Slovensko by preto mohli byť na počudovanie aj pozitívne," myslí si Martin Hošták, tajomník Republikovej únie zamestnávateľov, "a to najmä z hľadiska možného presunu časti investícií a priemyslu s vyššou pridanou hodnotou práve na Slovensko." Upozorňuje však, že nemecký daňový systém je pomerne komplikovaný a plný výnimiek, takže je otázne, či by v prípade zvýšenia sadzby došlo aj k reálnemu zvýšeniu daňového zaťaženia podnikov.
Nižšie dane by priniesli rast a pracovné miesta
Pozitívne by však mohlo zapôsobiť skôr zníženie zaťaženia podnikov. "Nižšie dane môžu prispieť k zlepšeniu kvality investičného prostredia tým, že sa zvýši konkurencieschopnosť danej krajiny," tvrdí Blanka Koleníková, analytička inštitútu IHS v Londýne. Takýto trend môžeme podľa jej slov momentálne pozorovať najmä v severských krajinách. Príkladom je Švédsko, kde vláda od januára znížila sadzbu dane z príjmu právnických osôb z 26,3 na 22 percent práve v snahe zlepšiť podmienky na investovanie a vznik nových pracovných miest. Podobné kroky dnes zvažuje aj Dánsko a Fínsko.
Kresťanskí demokrati (CDU) pritom okrem možného zníženia korporátnych daní navrhujú aj mierne zjednodušenie daňového systému. Ten je totiž súčasťou hodnotenia medzinárodných rebríčkov, ako napríklad Doing Business, kde sa okrem samotného daňového zaťaženia hodnotí aj byrokracia spojená s dodržiavaním daňových zákonov a platením daní. "Z investičného hľadiska bola napríklad na Slovensku pozitívne hodnotená aj rovná daň," vysvetľuje Koleníková. Obdobie reformných vlád, ktorá rovnú daň u nás zaviedla, hodnotí pozitívne aj Borek Severa. Je podľa neho príkladom toho, aký vplyv na ekonomiku znižovanie daní má. "Nižšie dane sa vždy prejavia pozitívne tak na hospodárskom raste, ako aj na číslach zamestnanosti, aj na investíciách do nových odvetví a nových podnikov," dodáva.