Značka Zajo je na Slovensku lídrom v oblasti turistického oblečenia. Ich výrobky si navyše môžu kúpiť ľudia v 18 krajinách vrátane Japonska či Islandu. Napriek tomu jej majiteľ Juraj Králik doteraz funguje ako živnostník. To sa však čoskoro zmení. "Po 16 rokoch na trhu končím so živnosťou a zakladám s. r. o.," hovorí Králik. Dôvodom nie je paradoxne januárové zvýšenie daní a odvodov pre živnostníkov, ale nevyhnutnosť začať s podvojným účtovníctvom. "Keďže počítačové softvéry sú sofistikované, nie je iná možnosť ako začať s podvojným účtovníctvom a prispôsobiť sa trhu," vysvetlil Králik.
Sklad mal v detskej izbe
So značkou Zajo pritom začínal ešte na vysokej škole. Na trhu chýbali trojštvrťové turistické nohavice, a tak sa rozhodol, že ich bude predávať. Prvých 70 kusov dal ušiť v Galante. O tovar záujem bol a vtedy ani nie dvadsaťročný študent rozbehol svoj biznis. "V noci som robil a ráno chodil do školy. Cestou do školy som sa zastavil u strýka na pumpe urobiť faktúry na počítači," spomína Králik. Finančná injekcia od otca a pomoc rodiny mu v začiatkoch podnikania pomohli najvýraznejšie. "Prví zákazníci chodili pre tovar do mojej detskej izby. Bola to výhoda, že som žil u rodičov, lebo som nemusel riešiť starosti typu rodina či hypotéka," dopĺňa.
Odevy šijú v Ázii
Oblečenie spočiatku šili na Slovensku, následne výrobu presunuli do lacnejších krajín. "V rokoch 2000 až 2003 sme to skúsili v Rumunsku. Potom prišla Ázia," ozrejmil Králik. Dnes je síce podľa jeho slov pracovná sila v Ázii aj o polovicu drahšia ako v Rumunsku, avšak Ázia je technologicky vyspelejšia. "Aj preto tam ostávame," vysvetlil Králik. V súčasnosti má firma Zajo 11 zamestnancov a dvoch dizajnérov. Tento rok prijali ďalších troch ľudí a zatiaľ sa im darí. Tržby im od januára vzrástli medziročne viac ako 2,5-násobne. Dôvodom sú aj nižšie ceny. "My sme tie ceny skutočne prispôsobili slovenskému trhu," prezradil Králik.
Komisionálny predaj
V Zajo si zvolili špecifický prístup k predaju svojich produktov. Svoj tovar obchodníkom nepredávajú, ale dávajú ho na komisionálny predaj. "My obchodníkovi tovar dáme, a keď chce ukončiť prevádzku, tovar nám len vráti. Nemusí ho od nás kupovať," hovorí Králik. Na konci týždňa však musia obchodníci oznámiť presný počet predaných vecí a cenu. Takýto systém spolupráce si, samozrejme, vyžaduje disciplínu. "Ľudia si musia zvyknúť na poriadok. Sú takí, čo nezaplatia načas. Vychovávame tých ľudí ku kultúre, pretože morálku s férovým obchodovaním nemajú zažitú a niekedy je to dosť problém," vysvetľuje firemnú politiku majiteľ. Dnes tovar na komisionálny predaj ponúkajú do sto predajní v celej Európe.
Rovnaké ceny
Ďalšou zásadou je, že Zajo neponúka svoj tovar na internete lacnejšie ako v kamenných predajniach. "My sme z obchodov neurobili skúšobné kabínky, cena v obchode je rovnaká ako na internete. Navyše obchodníka neohrozujeme naším e-shopom a takisto ani oni nás, aby podliezol naše ceny," zdôvodňuje túto situáciu Králik. Ceny na tovar znižujú celoplošne a majú striktné pravidlá. Ak sa v Zajo rozhodnú, že cenu na niektorý výrobok znížia, tak ju upravia v kamenných obchodoch aj na internete. Ak cenu niekto zníži ešte viac, ukončia s ním spoluprácu.
Dotazník
Rok založenia: 1996
Počet vyrábaných produktov: 150
Najdôležitejší klienti: nechcem mať len jedného
Hlavný produkt: nohavice, bundy, spodná bielizeň
Počet exportných krajín: 18
Najväčšia ambícia firmy: e-shop v každej krajine Európskej únie a v Rusku
Kilometre najazdené za klientmi: 1,4 milióna