Naša ekonomika rastie, kvalita zdravia sa zlepšuje. A tak paradoxne trpíme chorobami, ktoré nám spôsobuje práve narastajúci blahobyt. V chudobných krajinách zomierajú ľudia napríklad na infekčné choroby, s ktorými si vyspelé krajiny hravo poradia. Nás zas trápi cukrovka či choroby obehovej sústavy.
Vďaka rastúcim výdavkom na zdravotníctvo zomiera stále menej ľudí napríklad na hnačkové ochorenia. Avšak ruka v ruke s lepšou kvalitou zdravia idú nahor aj príjmy ľudí, s ktorými je spojená zmena životného štýlu. Môžeme si dovoliť viac stravy, zabezpečiť si pohodlnejší život či zlepšiť podmienky na bývanie. Nie všetky tieto zmeny sú však pozitívne. Spolu s „luxusnejším“ životným štýlom prichádzajú civilizačné choroby ako kardiovaskulárne či onkologické ochorenia, obezita, cukrovka, ale aj depresie. Ľudia žijú nezdravo, majú nedostatok pohybu a ľahký prístup k alkoholu. Možno aj preto patria infarkt a kardiovaskulárne ochorenia medzi top trojku zabijakov na svete aj u nás.
Snímka: Mária Hrčková, 2011, Tanzánia
Zdravie je všetko
Ak máme zdravie, máme všetko, hovorí arabské príslovie. Niekedy to môže platiť aj doslova. Zdravie a chudoba sú totiž spojené nádoby. Zjednodušene povedané, ak sme chorí, nemôžeme sa vzdelávať a neskôr sa uživiť. Vplyvy však môžu byť aj menej viditeľné. V krajinách, kde je miera úmrtí detí vysoká, ako napríklad v krajinách subsaharskej Afriky, sa rodičia „pre istotu“ snažia mať viac synov. To vedie k rastu populácie – na každého syna totiž pripadá štatisticky jedna dcéra. Tým sa rozdrobujú dostupné výdavky pre jednotlivcov, na ich stravu, zdravie, vzdelávanie a zvyšuje sa riziko chudoby.
A naopak, ak sme chudobní, je vyššia pravdepodobnosť, že sa nám nedostáva výživnej stravy, nemáme sanitáciu, prístup k zdravotne nezávadnej vode, nemáme na doktora. Kruh chudoby a zdravia sa tým uzatvára.
Na tento vzťah poukazuje tzv. Prestonova krivka. “Táto krivka odráža fakt, že jednotlivci narodení v bohatších krajinách môžu očakávať, že budú v priemere žiť dlhšie ako tí, ktorí sa narodili v chudobných krajinách,“ hovorí Karol Morvay z Health Policy Institute. Krivka zároveň ukazuje, že ekonomický rozvoj výrazne prispieva k zlepšovaniu zdravotného stavu obyvateľov všade vo svete. No iba do istého bodu. To preto, že sociálna aj zdravotná starostlivosť časom dosiahnu taký stupeň rozvoja, že ďalšie zlepšenie je už len veľmi pomalé. Ekonomicky vyspelé krajiny už neriešia základné problémy ako sú infekčné choroby, hlad či nedostatočná hygiena, a ekonomický rast už nemá taký vplyv na zdravotný stav a očakávanú dĺžku života. Navyše, stredná dĺžka života potom naráža aj na mimoekonomické, biologické, bariéry, vysvetľuje Morvay.
Jakub Šimek z Nadácie Pontis podotýka, že vzťah medzi bohatstvom krajiny a mierou dožitia nie je vždy taký priamočiary. “Na jednej strane sú mnohé zdravotné intervencie veľmi lacné, efektívne a ľahko vykonateľné, na strane druhej však príklady ukazujú, že zlepšenie zdravia v spoločnosti si často vyžaduje aj komplexné riešenia zvyšujúce ekonomickú rovnosť a dostupnosť sociálnych služieb.” Ako príklad uvádza americký štát Washington DC, v ktorom sa ľudia dožívajú v priemere nižšieho veku než v 50-krát chudobnejšom indickom štáte Kerala. “Aj chudobné krajiny môžu urobiť veľký pokrok na poli zdravia,” hovorí.
Ako liečia šarlatáni
Kvalita zdravia po svete sa veľmi rôzni. Za posledných 15 rokov, kedy sa krajiny OSN zaviazali k ambicióznym Miléniovým rozvojovým cieľom, sa síce rapídne zvyšovala prakticky všade na svete, stále sú však časti planéty, kde ľudia žijú výrazne kratšie, kde deti zbytočne umierajú ešte predtým, ako z nich vyrastú dospelí. Najviac sú pritom ohrozené rôzne menšiny či ženy a dievčatá.
Menej rozvinuté krajiny urobili v posledných rokoch veľké pokroky, hovorí Šimek. “Šlo napríklad o očkovanie, podávanie výživových doplnkov, odčervenie detí a následné zlepšenie ich prospievania. Niektoré choroby za dané obdobie takmer úplne vymizli,” opisuje zmeny, ktoré nastali v rozvojových krajinách za posledné roky. V týchto aktivitách pomáhajú aj viaceré slovenské organizácie, ako napríklad Trnavská univerzita, eRko či Vysoká škola svätej Alžbety.
No spolupráca bohatých krajín globálneho Severu s chudobnejším Juhom má pri zlepšovaní zdravia svojej obmedzenia. Lekárka Adriana Ondrušová z Trnavskej univerzity, ktorá pôsobila napríklad v Južnom Sudáne, ich vymenúva hneď niekoľko. “Ide napríklad o nedostatok nemocníc, nedostatok kvalifikovaného personálu, nedostatok liekov,” vysvetľuje. Ďalší problém, s ktorým sa lekári zo Slovenska stretávajú, je rodová nerovnosť či zdraviu škodlivé tradičné metódy ošetrovania či výživy. “V Južnom Sudáne napríklad o liečbe pre ženu a deti rozhoduje tradične muž, ktorý sa vzhľadom na vzdelanie nedokáže rozhodnúť dobre. Výsledkom býva poškodenie zdravia až úmrtia žien a detí,” vysvetľuje.
V tom vidí aj veľké limity pôsobenia našich organizácií v zahraničí. “Tradície, aj tie, ktoré vedú k poškodzovaniu zdravia, možno zmeniť len veľmi ťažko”. Napríklad v niektorých krajinách kŕmia dieťa najskôr ťavím, kozím či kravským mliekom, aby z neho bol dobrý pastier, prípadne deti odmietajú dojčiť prvým materským mliekom, lebo je údajne nezdravé. Ako však podotýka Šimek, “rozvojové štáty v tomto nie sú špecifické, aj u nás je problém so šarlatánmi a rodičmi, ktorí napríklad odmietajú svoje deti očkovať, alebo ich liečia nebezpečnými látkami, často z dôsledku zlej informovanosti.”
Obezita je problémom aj v Európe. Snímka: flickr.com
Zdravotníctvo je jednou z hlavných priorít slovenskej rozvojovej spolupráce SlovakAid „Medzi konkrétne formy spolupráce radíme základnú zdravotnú starostlivosť, výživové programy, vzdelávanie, osvetu obyvateľstva v oblasti prevencie a zdravotnej starostlivosti a vzdelávanie zdravotníckeho personálu,“ vymenúva Peter Susko z ministerstva zahraničia.
Ako sme na tom my
Zlepšiť zdravie nielen v najmenej rozvinutých krajinách, ale aj v tých vyspelých, by mali Ciele udržateľného rozvoja, ktoré plánuje na jeseň prijať OSN. Pôjde o univerzálne ciele, z ktorých vyplynú úlohy aj pre Slovensko. Okrem iného by sme mali napríklad znížiť počet smrteľných nehôd či srdcovocievnych ochorení, ktoré tvoria na úmrtiach v rozvinutých krajinách omnoho vyšší podiel než v rozvojových.
V porovnaní s väčšinou planéty je na tom Slovensko veľmi dobre. Podľa štatistík Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa Slováci dožívajú v priemere 76 rokov, kým napríklad v Džibuti je to 63, v Poľsku 77 a Uzbekistane 72. Celkovo u nás žijeme aj o desať rokov dlhšie než v krajinách s nízkymi príjmami.
Krivka dožitia v 20. storočí stúpala nahor vo väčšine krajín sveta. Rýchlejšie rástla v tých najchudobnejších, aj napriek tomu, že ich hrubý domáci produkt na osobu takýto posun nezaznamenal. Dôvodom sú nové technológie, ale aj zlepšenie zdravotného systému. Ak napríklad prídu v rozvinutých krajinách na trh nové lieky, postupne sa dostanú aj do tých najchudobnejších, kde zlepšia zdravie obyvateľstva. Priemerný vek dožitia v rozvojových krajinách zvyšuje aj nižšia detská úmrtnosť. V mnohých prípadoch práve tá, neraz spojená s úmrtím či zdravotnými problémami žien, znižuje celkový priemer dožitia.
Medzery Slovenska
Kým v celosvetovom meradle je na tom Slovensko zdravotne dobre, horšie už naša pozícia vyznieva v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie, kde sme vo viacerých ukazovateľoch na chvoste. Rozdiel medzi európskymi krajinami s najvyššou a najnižšou dĺžkou života je päť rokov. Až v šestnástich regiónoch sa ľudia dožívajú viac než 83 rokov, zaujímavosťou je, že ide o regióny len v troch štátoch EÚ, sedem španielskych, päť francúzskych a štyri talianske regióny. Najvyššiu strednú dĺžka života zaznamenali v roku 2012 v regióne španielskeho hlavného mesta Comunidad de Madrid, a to až 84,2 roka.
Na druhej strane škály sa nachádzajú predovšetkým krajiny bývalého socialistického bloku, ako je Bulharsko, Česká republika či Slovensko. Najhoršie z tohto európskeho porovnania vychádza bulharský región Severozapaden so strednou dĺžkou života na úrovni 72,9 roka. „Znamená to, že rozdiel medzi regiónom s najvyššou a najnižšou priemernou dĺžkou života je až 11,3 roka,“ píše sa na stránke Európskej komisie.
U nás je priemerná dĺžka života niečo cez 76 rokov. Ako skoro všade na svete, aj u nás ženy žijú dlhšie než muži. Priemerne to je až o päť rokov. No tento rozdiel sa u nás znižuje. Rovnako veľké môžu byť aj rozdiely medzi jednotlivými socioekonomickými skupinami obyvateľstva. Ľudia, ktorí patria do vyšších príjmových skupín, si totiž môžu okrem kvalitnejších potravín dovoliť aj kvalitný relax či športovanie. Na druhej strane výrazne horšie než väčšinová populácia sú na tom u nás marginalizované komunity, kde miestami hodnoty dosahujú úroveň krajín globálneho Juhu.
Aké sú medzery nášho zdravotníctva? Podľa Tomáša Szalaya zaostávame najmä v e-health. Chýbajú nám dostupné a relevantné dáta či už o fungovaní alebo o ekonomike. Keby sme ich mali, vedeli by sme sa lepšie rozhodovať, poisťovne by vedeli lepšie nakupovať a, samozrejme, aj poskytovatelia by vedeli prijímať lepšie rozhodnutia. „Ak si predstavíte, že ministerstvo schválilo nejaký nový liek a po dvoch rokoch chcete vedieť, ako si ten liek počína na trhu, to znamená koľko životov zachránil, tak to nemáte ako zistiť, lebo tieto údaje nám chýbajú,“ vysvetľuje analytik. Nemáme ani zosúladené potreby pacientov a možnosti lekárov, čo okrem iného podporuje korupciu.
Tomáš Szalay poukazuje na ešte jeden problém, a tým je chýbajúca dlhodobá vízia nášho zdravotníctva. Teda, aby sa s meniacou sa politickou garnitúrou nemenilo aj smerovanie nášho zdravotníctva. Ministerstvo v apríli tohto roka vydalo správu o stave zdravotníctva, ktorá určuje ciele, ktoré by sme mali dosiahnuť do roku 2030. Ako kľúčové priority označuje opatrenia, ktoré by sa mali zamerať na integrovanú ambulantnú starostlivosť, akútnu ústavnú starostlivosť a verejné zdravie.
Aby však nepanoval dojem, že naše zdravotníctvo je na zlej úrovni, je potrebné si priznať, že sú veci, ktoré nám v tejto oblasti môže zvyšok starého kontinentu určite závidieť. „Máme relatívne dobre vybudovanú pediatriu aj systém preventívnych prehliadok u detí a systém očkovania,“ vysvetľuje Szalay.
Tento článok je štvrtý z 20-dielneho seriálu o Cieľoch udržateľného rozvoja, ktoré budú svetoví lídri schvaľovať na samite v New Yorku v septembri tohto roka. Seriál vzniká v rámci Európskeho roka rozvoja 2015 v spolupráci s Platformou mimovládnych rozvojových organizácií.
Ciele udržateľného rozvoja
1. Odstrániť chudobu vo všetkých jej podobách kdekoľvek na svete
2. Odstrániť hlad, podvýživu a dosiahnuť potravinovú bezpečnosť
3. Zaistiť zdravý život a podporiť blahobyt
4. Zabezpečiť vzdelanie v rovnakej kvalite pre všetkých a podporiť celoživotné vzdelávanie
5. Dosiahnuť rodovú rovnosť a posilniť postavenie žien a dievčat
6. Zaistiť dostupnosť vody, udržateľný vodný manažment a sanitáciu
7. Zabezpečiť prístup k dostupnej a udržateľnej energii
8. Podporiť udržateľný ekonomický rast, zamestnanosť a dôstojnú prácu
9. Stavať odolnú infraštruktúru a podporiť udržateľnú industrializáciu a inovácie
10. Znížiť nerovnosť v rámci krajín a medzi nimi
11. Vytvárať bezpečné a odolné mestá a ľudské osídlenia
12. Zabezpečiť udržateľnú spotrebu a výrobu
13. Vykonať okamžité kroky v boji s klimatickou zmenou
14. Zachovať a udržateľne využívať oceány a moria
15. Chrániť pevninské ekosystémy, podporovať udržateľný lesný manažment, bojovať proti rozširovaniu púští
16. Zabezpečiť prístup k spravodlivosti pre všetkých, vytvoriť efektívne a zodpovedné inštitúcie
17. Posilniť globálne partnerstvo pre udržateľný rozvoj