Guvernérka ruskej centrálnej banky Elvira Nabiullinová má svoju pozíciu istú ešte dva roky, než sa jej skončí mandát, keďže má silnú podporu od prezidenta Vladimira Putina. Problém nastane v roku 2027, keď Kremeľ bude musieť Nabiullinovú nahradiť. Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na dva informované zdroje.
Nabiullinová (61) nastúpila na post šéfky centrálnej banky v roku 2013 a odvtedy už niekoľkokrát čelila za prísnu menovú politiku kritike niektorých prominentných predstaviteľov podnikateľského sektora. Tlak však vždy ustála, keďže mala podporu zo strany prezidenta. Diskusie o jej odchode sa zintenzívnili naposledy v októbri minulého roka, keď vedenie centrálnej banky s cieľom zabrániť ďalšiemu zrýchľovaniu inflácie zvýšilo kľúčovú úrokovú sadzbu na rekordných 21 percent.
Kritici obvinili Nabiullinovú v ruskej televízii zo sabotáže ekonomiky a podpory Spojených štátov či z pokusu dostať ruské firmy na pokraj bankrotu a vytýkali jej prehnané zameranie sa na boj s infláciou. Napriek tomu Nabiullinová zostane na čele ruskej centrálnej banky až do roku 2027, keď už podľa zákona musí post opustiť. Uviedli to pre Reuters dva zdroje, jeden z vlády a jeden z finančného sektora, ktoré si však neželali byť menované.
Podľa nich je jej pozícia stabilná, keďže za celé svoje pôsobenie vo vedení centrálnej banky neurobila žiadnu väčšiu chybu. „Žiadne riziko jej nehrozí. Jej pozícia je veľmi silná,“ povedal zdroj z vlády. Na otázku, či Kremeľ uvažuje o jej nástupcovi, zdroj iba skonštatoval, že jej kontrakt končí až o dva roky.
Podľa zdroja z finančného sektora sa však už diskutuje o „probléme 2027,“ čím naznačil komplikácie, ktoré nastanú, keď sa Nabiullinovej skončí mandát. Vtedy nebude potrebné nahradiť iba ju, ale aj ďalších členov jej tímu, ktorých podľa všetkého budú lákať lukratívnejšie pozície, ak už nebudú môcť pracovať s Elvirou Nabiullinovou. Pozícia predstaviteľa menovej rady centrálnej banky je síce prestížna, je však stále menej platená než v komerčnej banke a navyše, v súčasnej politickej situácii nesie so sebou riziko sankcií zo strany západných štátov. To znamená zákaz cestovania do zahraničia, zákaz prístupu k zahraničným aktívam či možnosti vzdelávania svojich detí v zahraničí.
„Teraz ešte problém nenastal. Ten príde v roku 2027, keď polovica z členov centrálnej banky odíde spolu s Nabiullinovou. A my jednoducho nemáme momentálne žiadny alternatívny tím,“ dodal zdroj z finančného trhu.
Dlhodobé zotrvávanie Nabiullinovej na poste šéfky centrálnej banky je výsledkom nielen podpory zo strany Vladimira Putina, ale aj faktu, že vedenie banky pomohlo udržať makroekonomickú stabilitu aj po útoku Ruska na Ukrajinu. Ruskej ekonomike sa v rokoch vojny darilo lepšie, než sa čakalo, tento rok sa však počíta s výrazným spomalením. Na jednej strane na ňu tlačia vysoké úrokové sadzby, na druhej nástup Donalda Trumpa do Bieleho domu a jeho obchodná politika.
„Zaznamenávame prudké zmeny v globálnom obchode, pričom je veľmi ťažké odhadnúť, kam posunú svetovú ekonomiku a ako ovplyvnia ekonomiku Ruska,“ uviedla Nabiullinová nedávno na pôde ruského parlamentu. Na rozdiel od minulých rokov, keď bola terčom častých útokov najmä podnikateľov a pravicových politikov, sa však jej pozícia v poslednom období zlepšila, čo potvrdili aj reakcie v parlamente, kde ju poslanci ocenili za to, že po uvalení západných sankcií pomohla udržať ekonomiku a finančný systém nad vodou.