Keď som nedávno na jednom odbornom podujatí predstavoval Združenie podnikateľov Slovenska ako prvé združenie podnikateľov založené po páde komunizmu u nás, na moju otázku, kedy to bolo, v prvom rade sediaci mladý muž bol s miernym zaváhaním schopný „uhádnuť“ rok, november už bol nad jeho sily. V tej chvíli som si uvedomil, že ja a príslušníci mojej generácie považujeme november 1989 za dôležitý zlom, historický míľnik. Ale pre našich spoluobčanov, ktorí majú povedzme 30 rokov a menej, je to len jeden z historických dátumov. Tak, ako pre nás nejaký iný dátum v 19. storočí.
Pre mladších je november 1989 vzdialenou stenou, cez ktorú nevidia. Pre nás len oponou, ktorá náš život rozdelila do dvoch častí. Na život v socializme a po ňom. Obávam sa, že v odovzdávaní svedectva o socializme zatiaľ fatálne zlyhávame. Dnešní mladí od svojich rodičov a starých rodičov počúvajú rozprávanie o spoločnosti, kde bolo o každého postarané, každý mal prácu, neboli veľké sociálne rozdiely a mlieko stálo korunu. Tieto ružové okuliare nie sú prekvapujúce. Ľudia na Slovensku boli vždy k socializmu menej kritickí než povedzme v Čechách. Počas desaťročí komunizmu prišlo v Čechách k relatívnej ekonomickej stagnácii, na Slovensku prebehla industrializácia a hospodársky rozmach.
Treba to však povedať jasne. Socializmus bol postavený na ekonomickom zločine, znárodnení výsledkov úsilia mnohých generácií podnikateľov. Dnes má každý v rodine jedného či viacerých podnikateľov. Nezaškodí mladým pripomínať, že títo ľudia by za socializmu skončili vo väzení, pretože podnikanie bolo vtedy postavené mimo zákona. Systém tak na desaťročia potlačil ducha podnikania a okradol celé generácie o hodnoty, ktoré by inak podnikateľské aktivity vytvorili. Socializmus sa u nás skončil, pretože snaha všetko centrálne riadiť a plánovať viedla k ekonomickému systému, ktorý bol až komicky neefektívny, a preto skolaboval. A v neposlednom rade, všetci ľudia síce mali prácu, no práve zo socializmu pochádza ľudový bonmot: štát predstiera, že nás platí, a my predstierame, že pracujeme.
Ak si nebudeme pripomínať november 1989, sme odsúdení na to, aby sa skôr či neskôr vrátil február 1948.
Ján Oravec, prezident Združenia podnikateľov Slovenska a Nadácie F. A. Hayeka