Nastúpite do vlaku, sadnete si, vypijete kávu, prečítate si noviny, a o necelé dve hodiny vystúpite o 600 kilometrov ďalej. Vo svete realita, u nás zatiaľ vysnívaná budúcnosť. Začiatkom júla v Taliansku predstavili nový rýchlovlak Frecciarossa 1000 na trati Miláno – Rím – Neapol. Zatiaľ jazdí rýchlosťou 300 kilometrov za hodinu, no od októbra sa s rýchlosťou 360 kilometrov za hodinu stane najrýchlejším vlakom Európy a podporuje tak trend zrýchľovania železničného spojenia vo svete. A hoci sa na Slovensku téma rýchlovlakov preberá už dlho, realizácia je v nedohľadne.
Modernizujú
Denne cestujú po 6600 kilometroch vysokorýchlostných železníc Európy desaťtisíce pasažierov. Umožňujú vlakom rýchlosť nad 200 kilometrov za hodinu a čas presunu medzi veľkomestami sa výrazne skracuje. Modernizácia železničných tratí prebieha prakticky všade, Slovensko nie je výnimkou, hoci o vysokorýchlostných tratiach sa hovoriť nedá. „Už niekoľko rokov prebieha modernizácia železničného úseku Bratislava – Žilina na rýchlosť 160 km/h. V súčasnosti takú rýchlosť umožňuje úsek približne od Zlatoviec neďaleko Trenčína po Bratislavu-Raču,“ povedal hovorca rezortu dopravy Martin Kóňa.
Náročná investícia
Téma rýchlovlakov však nie je na Slovensku neznáma. „Problematika prevádzkovania rýchlovlakov je na Slovensku dlho preberanou témou. V minulosti bolo vypracovaných niekoľko štúdií, no k podrobnejšiemu rozpracovaniu na úroveň projektových dokumentácií doteraz nedošlo,“ uviedla hovorkyňa ŽSR Martina Pavliková. Budúcnosť rýchlovlakov na Slovensku však nevylučuje. „Táto možnosť je reálna, keďže Slovensko leží v srdci Európy, je však predčasné hovoriť o tom, kedy.“
Problémom výstavby týchto tratí je aj vysoká cena. „Je to mimoriadne náročná investícia, a preto sa realizuje najmä tam, kde je potrebné vytvoriť rýchle spojenie najvýznamnejších aglomerácií, navzájom značne vzdialených. Slovensko je relatívne malá krajina s pomerne riedkym osídlením, ktoré neprodukuje žiadne výnimočne intenzívne prepravné prúdy,“ uvádza Kóňa.
Modernizácia tratí na Slovensku tak zatiaľ ide pomaly. Len na porovnanie, československá história železničnej dopravy si pamätá Slovenskú strelu, ktorá už v roku 1936 prevážala pasažierov na trati Bratislava – Praha maximálnou rýchlosťou 130 kilometrov za hodinu.
Pripoja Bratislavu?
Hoci to vyzerá, že tak skoro sa spojenia slovenských miest rýchlovlakmi nedočkáme, nádej svitá v spolupráci s okolitými krajinami. „Tento rok prebehlo niekoľko stretnutí medzi okolitými štátmi, aby sa preskúmali možnosti budovania vysokorýchlostných tratí cez Bratislavu z Čiech cez Kúty až do Maďarska a napojenia uzla Bratislava na mestá Viedeň a Budapešť vysokorýchlostnou železničnou dopravou,“ dodáva Kóňa.