Slovensko sa často neumiestňuje na vrchole rebríčkov. A ak sa tak už stane, ide skôr o negatívnu správu. Rovnako je to i teraz. Obsadili sme druhú priečku, avšak v štatistike dlhodobej nezamestnanosti. To znamená v počte ľudí, ktorí nepracujú dlhšie ako rok. Z celkového počtu nezamestnaných tvorili vlani až 70 percent. Horšie sú na tom už len Gréci. Tam je takýchto ľudí 73 percent. „Je to naše historické dedičstvo. Problém, ktorý tu je už 25 rokov. Po tom, ako sa na juhu a východe Slovenska v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou zrušila či zmenila poľnohospodárska výroba,“ objasňuje prognostik Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž.
Zdedený problém
A že u nás ide o dlhodobý problém, ukazujú aj údaje z Eurostatu. Kým Gréci sa nad 70 percent vyšvihli len vlani, Slovensko okolo nich osciluje už roky. Podľa Baláža ide o vážny problém, ktorý nevyriešia ani projekty z dielne ministra práce Jána Richtera (Smer-SD). Ide napríklad o odpúšťanie odvodov pre firmy, ktoré zamestnajú takéhoto človeka. Ako informuje hovorca rezortu Michal Stuška, vďaka tomuto opatreniu si našlo prácu približne tritisíc ľudí.
O výraznom poklese tak nemôžeme hovoriť a skeptický je aj Baláž. Podľa neho môžu dotácie len osekať rady dlhodobo nezamestnaných. Na Slovensku jednoducho máme skupinu ľudí, ktorá je na prácu nepoužiteľná. Poukazujú na to aj čísla ústredia práce, podľa ktorých medziročne vzrástol najmä počet tých, ktorých úrady práce evidujú už dlhšie ako štyri roky. „Nemajú žiadne pracovné návyky a často ani sami nechcú pracovať,“ objasňuje šéf Klubu 500 Tibor Gregor.
Podľa Baláža si väčšina týchto ľudí už nikdy nenájde prácu a Slovensko sa tak z čela rebríčka dostane až vtedy, keď títo ľudia odídu do dôchodku. Podobne sa u nás začal riešiť problém s nezamestnanosťou mladých, ktorí nahradili populačne silnejšie ročníky. Tie pomaly odchádzajú do penzie.
Krok za krokom
Aj napriek tomu Slovensko s problémom musí bojovať – odkazujú nám vo všetkých analýzach svetové inštitúcie ako OECD či Európska komisia. A uvedomuje si to aj rezort práce, ktorý pripravil viacero noviniek s očakávaním, že pomôžu tento problém riešiť. „Pri zamestnávaní dlhodobo nezamestnaných s nízkou kvalifikáciou a vzdelaním však ide o zložitejší a systémový problém, ktorého eliminácia je najzložitejšia a najnákladnejšia, aj z časového hľadiska,“ hovorí Stuška.
Jednou z noviniek je napríklad súbeh platu a dávky hmotnej núdze, ktorý už pár mesiacov funguje. Ide o opatrenie, ktoré dlhodobo odporúča aj inštitút INEKO. A podľa jeho šéfa Petra Goliaša by mal spolu s nižšími odvodmi priniesť výsledky.
Ako však ďalej Stuška dodáva – najväčšie očakávania má rezort od zavedenia duálneho vzdelávania. Ide o prepojenie vzdelávania s praxou. A teda o žiaden krátkodobý projekt či dotáciu, ktoré fungovali doteraz, ale o systémovú zmenu.