Jakub Nvota má réžiu v génoch. Syn herca a režiséra Juraja Nvotu prvú hru inscenoval už v škôlke. Aký má s otcom vzťah, objasňuje v rozhovore pre HN.
Chceli ste byť divadelníkom odjakživa?
Áno, ale nechcel som to robiť ako povolanie. Vyrástol som v divadle, bolo to moje prirodzené prostredie, kde som hrával a kde mi bolo dobre. Pracovali tam obaja rodičia, moja stará mama bola skvelá režisérka. Chcel som v tom svete zostať. Aj preto som založil Túlavé divadlo, aj preto som vo svojej práci trochu iný. Prácu mám prepojenú so svojím životom. Vďaka tomu moja kariéra kolíše tak, ako sa mením ja sám.
Ako si spomínate na svoju prvú réžiu?
Bolo to v škôlke. Hra sa volala Jasná žiara. Hlavnou postavou bol rytier Seč – Meč a komorná Perlantýna. Vymyslel som text a moja stará mama ho zapísala. Hru som inscenoval so spolužiakmi a potom sme ju hrali pre rodičov. Moja prvá profesionálna réžia bola v Radošinskom naivnom divadle, kde sme robili Jááánošíííka po 30 rokoch. Bola to veľmi veselá a pekná práca. Zvlášť som sa tešil z nových textov, ktoré vtedy Stanislav Štepka napísal, a za to, že prijal úlohu starého Jánošíka....
Zostáva vám 85% na dočítanie.