Niektoré firmy sa občas správajú, akoby im patril svet. Novinárka Abigail Goldmanová si to všimla. V roku 2004 tak vznikla séria článkov o najväčšom maloobchodnom reťazci na svete, The Walmart Effect. Štúdia o tom, ako jedna firma ovplyvňuje naše životy bez toho, aby sme tam čo i len raz zašli na nákup, oslovila aj odbornú verejnosť a Goldmanovej články ocenili Pulitzerovou cenou.
Myslíte si, že tlačené médiá zaniknú a presunú sa na internet?
My, ako New York Times, sa určite nepresunieme iba na internet. Tam by sme nedokázali mať také tržby z veľkoplošnej inzercie, ako máme v tlačenom vydaní. Tým, že sa médiá presúvajú na internet, kanibalizujú sami seba. Na druhej strane, keď chcú byť zákazníci online, musíme ísť za nimi. No výpadok z tržieb za tlačenú inzerciu by sme nevedeli nijako nahradiť, ani spoplatnením obsahu na internete. Vysoko špecializované periodiká môžu svoj obsah na internete spoplatniť a občas sú to naozaj vysoké sumy, no pre denník to neplatí. Napríklad printové a online vydanie NY Times sú v podstate dva rôzne denníky. Musíte totiž vedieť, za čo si môžete nechať zaplatiť, a za čo už nie.
Takže dôvodom, prečo tlačené noviny, sú peniaze?
Mne ako novinárke je úplne jedno, či si niekto číta môj článok na papieri alebo na počítači. Mne záleží iba na tom, aby mal dobrý novinár z čoho žiť a bol dobre zaplatený. Aj noviny sú biznis a ak chcú mať dobré, kvalitné a pravdivé spravodajstvo, potrebujú zaplatiť kvalitných novinárov. Byť novinárom totiž nie je lacná záležitosť. Ja potrebujem cestovať, telefonovať, aj sa reprezentatívne obliecť. Takže v princípe je jedno, kde obsah je, či je na internete, alebo na papieri, musí byť kvalitný. Naše publikum tvoria starší čitatelia, ktorí si kupujú papierové noviny zo zvyku, či pre lepší pocit. Podľa mňa sa nedá povedať, že tlačené noviny zaniknú. Internetové vydanie nezarába tak dobre, ako tlačené.
Na internete sa však viac čítajú krátke články, neznižuje to podľa vás kvalitu?
Ale to je predsa naša úloha. Udržať čitateľov na tej stránke čo najdlhšie. Je veľmi ťažké získať si pozornosť čitateľa a následnej ju udržať, ale dá sa to aj pri dlhých článkoch. A vydavateľ, a najmä reklamné agentúry hodnotia najmä čas, ktorý čitateľ strávi nad jedným článkom, pretože to zarába. Zaujať ich je zase naša úloha. A navyše, internet je v tomto neobmedzený, článok môže byť ľubovoľne dlhý. Keď čitateľa zaujme dlhý článok, strávi nad ním viac času a tým pádom má stránka drahšiu inzerciu. Čas strávený na stránke pomáha zvýšiť aj viacstranové zobrazenie. Ak človek musí listovať, obvykle mu to trvá dlhšie, ako text na jednej strane.
Myslíte si, že prinášať exkluzívne informácie je cesta k väčšiemu počtu čitateľov?
Áno, určite. No iba v prípade, že tie informácie sú pravdivé a korektné. Inak čitateľov iba odoženiete. Podobne to bolo asi pred storočím, kedy v jednom meste v USA bolo aj desať novín, ktoré si navzájom konkurovali. Samozrejme, všetci chceli byť so správami hotoví ako prví. No prežili iba tí, ktorí písali pravdu. To je rozdiel medzi profesionálnymi novinami, a blogmi. Amatéri sa o tieto veci nestarajú, nepátrajú po pravde a skôr im ide o dobrú čítanosť. Novinárčina je oproti nim možno pomalšia, no rozhodne dáva lepšie a kvalitnejšie informácie. Je lepšie byť presný, ako prvý.
Médiá občas dávajú super senzácie na titulku, aby sa predávali lepšie, no často nejde o podstatné informácie
To je problém už celé storočie. Budeme písať ľuďom to, čo chcú čítať, alebo radšej kvalitne? Ja si myslím, že pravda je niekde uprostred. Aj relevantné a pravdivé informácie sa dajú napísať zaujímavo, aj keď senzácia ako zo sveta celebrít z toho nikdy nebude. Vďačnou témou je napríklad kríza. Tá dnes predáva.
Kto je Abigail Goldmanová
Novinárka Abigail Goldmanová začala svoju kariéru v Los Angeles Times v roku 1993. Jej prvou agendou bolo regionálne spravodajstvo pre celú oblasť Los Angeles. V roku 1998 sa začala venovať ekonomickým témam. Stala sa spoluautorkou článkov The Walmart Effect a Jav Walmart, ktoré dostali viacero ocenení vrátane Pulitzerovej a Polkovej ceny. O rok nato sa jej článok, v ktorom sa zaoberala pracovnými podmienkami tovární na hračky spoločnosti Mattel Inc., dostal do finále Livingstonovej ceny 2004 v kategórii profesionálnych novinárov do 35 rokov.