Znečistený vzduch, neznesiteľný hluk a veľká intenzita dopravy z fabriky otravuje život ľuďom v Poprade už viac ako pätnásť rokov. „Kvôli ziskom nebudeme trpieť. Choďte preč, nechceme vás tu,“ odkazuje zlievarni Marta Sendecká. „Fabrika za plotom nám ničí zdravie. Prevádzka 24 hodín denne a 7 dní v týždni sa nedá vydržať. Sme v koncoch,“ sťažuje sa.
Výrobca odliatkov im zároveň znehodnotil aj celoživotnú investíciu do bývania. „Domy sú nepredajné, nikto sem nepríde bývať,“ dodáva Sendecká. Ceny nehnuteľností v tejto časti mesta pritom stoja približne 100-tisíc eur a viac.
Susedom nechcú škodiť
Jej dom na Širokej ulici susedí s halami slovenskej dcéry nemeckej firmy Julius Schüle Druckguss. Spoločnosť vyrába tlakové odliatky z hliníkových zliatin pre automobilový priemysel a automatizačnú techniku. Prácu dáva takmer 400 ľuďom. Konateľ spoločnosti Vladimír Omasta tvrdí, že fabrika do areálu medzi mestskou časťou Veľká a sídliskom Západ neprišla s cieľom škodiť. „Keby sme tušili, že vzniknú takéto problémy, nejdeme do tejto časti mesta,“ naráža na kúpu pozemkov v areáli bývalých Stavomontáží v Poprade-Veľkej.
Zúfalí susedia poukazujú na to, že Schüle nedodržiava zákonné emisné limity a prekračuje povolené hodnoty hluku. V roku 2004 dostala popradská firma pri rozširovaní výroby od ministerstva životného prostredia dokonca výnimku pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
Luciu Szabovú z Greenpeace Slovensko táto skutočnosť zaráža: „Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie by nemal byť obídený a rozhodne by mal pri novej prevádzke prebehnúť. Ten slúži práve na to, aby sa mali aj obyvatelia šancu vyjadriť a zistili sa prípadné záťaže. Potom by sa nestalo, že sa bude následne problém riešiť až za chodu.“
Konateľ spoločnosti Vladimír Omasta pritom hovorí až o tridsiatke rôznych opatrení s cieľom znížiť nepriaznivé dopady výroby na okolie. „Zákonné limity sme vždy spĺňali a spĺňame ich aj teraz. Na vlastné náklady sa ich snažíme ešte viac znižovať,“ tvrdí Omasta.
Podľa neho firma za posledné mesiace zásadným spôsobom zmenili i rafináciu hliníka. „Nepracujeme tu s jedmi ani toxickými látkami,“ dodáva. Firma najnovšie plánuje preinvestovať 600-tisíc eur do 10 filtračných zariadení nad tlakové lisy s využitím eurofondov.
Stop rozširovaniu
V boji proti veľkému znečisťovateľovi ovzdušia si susedia založili občianske združenie „Popradčania za čistejšie životné prostredie.“ Okrem iného žiadajú zakonzervovať súčasný stav podniku a existujúcu výrobu ponechať na dožitie. Združenie preto rozbehlo až tri petičné akcie, dve adresuje mestu Poprad a jednu rezortu životného prostredia.
O rozširovaní výroby v Schüle nechcú ani počuť. „Nie sme za unáhlené zatváranie podniku ani šokové prepúšťanie ľudí, ale bolo veľkou chybou umiestniť takúto výrobu do obytnej zóny,“ hovorí člen združenia Ján Vaľko. Biznisu s odliatkami sa darí, firme z roka na rok dramaticky rastú tržby. Vo svojom areáli plánuje postaviť novú halu na opracovanie a finalizáciu hliníkových odliatkov.
Prácu by v nej našli desiatky ľudí. „Za našimi plotmi priestor na takéto aktivity nie je. Prečo si fabriku nepresťahujú do priemyselnej zóny, kam patrí,“ pýta sa Anna Franková. Priestor na dohodu medzi rozhádanými stranami sa tým ešte viac zúžil. „Konflikt tu existuje, ale firmu sťahovať určite nebudeme,“ dodáva Omasta.
Čaká sa na hlukovú štúdiu
Hnev ľudí sa obracia i proti popradskému magistrátu. Nepáči sa im skutočnosť, že fabrika sa rozpína v rozpore s územným plánom. Od mesta preto žiadajú vypracovanie nového územného plánu v digitalizovanej podobe a zabezpečenie meraní ovzdušia, hluku a limitovanie dopravy. Viceprimátor Popradu Milan Baran vidí začiatok problémov v roku 1999.
Vtedy totiž okresný úrad pre Schüle vydal prvý súhlas s umiestnením zlievarne i stavebné povolenie. „Neskôr v tom pokračovalo mesto Poprad a vzniklo toto nešťastné susedstvo,“ hovorí Baran.
Lucia Szabová považuje tento problém za príznačný pre Slovensko: „Nedodržiavanie územných plánov a neochota myslieť na kvalitu života obyvateľov vedľa takýchto prevádzok je opakujúcim sa problémom. Ak prevádzka plánuje rozšíriť výrobu, samozrejme samospráva a kompetentné úrady by mali vyjsť obyvateľom v ústrety a rozhodne si vypočuť ich požiadavky na monitorovanie životného prostredia a záťaže z prevádzky.“
Podľa Barana je momentálne proces k zámeru novej montážnej haly pozastavený a radnica čaká na vypracovanie hlukovej štúdie.
Schüle Slovakia s. r. o. v číslach
Tržby za rok 2013: 29 487 125 eur
Zisk za rok 2013: 2 306 209 eur
Počet zamestnancov: takmer 400