Najlepšie podmienky pre svoj biznis z krajín V4 majú živnostníci v Česku. Dôvodom je najmä prehľadnosť systému a relatívne nízke odvody. Už dnes je medzi nimi aj veľa Slovákov. „Pracujem pre jednu banku a náklady som neporovnával, keďže ani v najhoršom sne mi zatiaľ nenapadlo, že by som sa mohol vrátiť niekedy v najbližšom čase na Slovensko,“ povedal HN živnostník Samuel. Jeho príklad nasledujú každý rok ďalší a dnes je v krajine vyše 12-tisíc slovenských živnostníkov. Poľsko a Maďarsko až takými zaujímavými krajinami nie sú. Na prvý pohľad môžu lákať minimálnymi daňami a poplatkami. No komplikovanosť systému, mnoho výnimiek a administratívna záťaž z nich robí krajiny s ťažko predvídateľným prostredím. Preto sú v pomyselnom rebríčku až za Slovenskom.
Blízky lákavý trh a dostupnosť pôžičiek
Výhodou Česka je aj relatívna stabilita predpisov a najmä jazyková blízkosť. Vďaka nej netreba pri registrácii úradom poskytovať úradne preložené doklady, ktoré proces zdržujú a zožerú desiatky eur. V Česku úrady takisto nevyžadujú vstupnú hotovosť ani bankový účet. Ako naznačujú dáta českého štatistického úradu, Slováci si výhody všimli. Ich počet v krajine narástol za posledné dva roky o viac ako tisíc.
Jednou z mála prekážok podnikania v zahraničí zostáva potreba prechodného pobytu či právo užívať nehnuteľnosť. „Jediný problém bol nájsť miesto podnikania v Česku, čo sa nakoniec podarilo u známeho. Zdravotku a sociálku napriek tomu, že som študent, platím takmer rovnakú, ako je minimálny vymeriavací základ,“ tvrdí Samuel.
Voľnú živnosť v Česku žiadateľ dostane do piatich dní po podaní žiadosti, no podnikať môže začať hneď. „Na Slovensku a v Česku sú systémy veľmi podobné, napokon sme nie tak dávno mali ešte spoločné zákony. V oboch krajinách sa dá v podstate všetko vybaviť na centrách prvého kontaktu, ktoré za živnostníka oznámia založenie živnosti sociálnej a zdravotnej poisťovni i daňovému úradu a zabezpečia aj výpis z registra trestov,“ dodáva prezident Slovenskej asociácie malých podnikov Vladimír Sirotka.
Kedy sa to oplatí
Ak chce slovenský živnostník pracovať väčšinu roka v Česku, alebo aj v Maďarsku či Poľsku a chystá sa tam bývať, najvýhodnejšie je pre neho založiť si tam živnosť. Ak však chce len využívať namiesto tunajšieho daňový systém inej krajiny, musí si dať pozor na predpisy. To, že sa stane držiteľom tamojšej živnostenskej licencie, ešte neznamená, že sa vyhne daniam na Slovensku. Záleží na tom, kde skutočne podniká, kde žije a kde má rodinu. „Založenie živnosti, ako aj eseročky nie je v rámci EÚ obmedzené, je však potrebné mať aspoň prechodný pobyt v danej krajine,“ upozorňuje riaditeľ tlačového odboru ministerstva zahraničných vecí Peter Susko.
Že mu však české, poľské či maďarské úrady vydajú oprávnenie, ešte neznamená, že platiť dane môže iba tam.
Rozhoduje o tom totiž posudok na základe bilaterálnej zmluvy medzi štátmi. Ten určuje, v ktorej krajine je živnostník rezidentom, teda kde musí zaplatiť dane. Ak sa stane rezidentom Slovenska, môže sa stať, že zo zahraničnej živnosti zaplatí daň v cudzine, no následne rozdiel na dani doplatí na Slovensku, keďže priznať musí všetky, aj zdanené zahraničné zisky.
Cieľom zmluvy je najmä zabrániť dvojitému zdaneniu. Jedným z hlavných kritérií, podľa ktorých úrady rozhodujú, je počet dní pracovnej aktivity v jednotlivých štátoch. Hranicou je spravidla 183 dní. Viac na slovenské oprávnenie v krajinách odrobiť nemôže, a teda potrebuje zahraničné oprávnenie. Rovnako na slovenskú živnosť nemôže v zahraničí vykonávať nepretržitú podnikateľskú činnosť, ale len príležitostnú. Či bude po získaní oprávnenia platiť dane v zahraničí, záleží aj na tom, kde má centrum hospodárskej aktivity, kde je jeho rodina a kde má nahlásený trvalý pobyt.