Je jedným z hlavných hráčov na slovenskom energetickom trhu. A zároveň patrí medzi firmy, ktoré si vláda Roberta Fica vlani vytypovala, aby na ňu uvalila špeciálnu daň. Stredoslovenská energetika ju spolu s desiatkami ďalších firiem v energetike, telekomunikáciách či doprave mala platiť do konca tohto roka. Odvčera je však všetko inak. Daň pokračuje a veľkí hráči ju budú musieť platiť ďalšie tri roky. A pôjde o vyše 200 miliónov eur. Takúto zmenu ukázala vláda v štátnom rozpočte na budúci rok.
Z dočasného trvalé
Dosahy takéhoto účtu na seba zrejme nenechajú dlho čakať. Podľa hovorkyne firmy Jany Bolibruchovej nová daň môže znížiť ich investície do distribučných sietí. „To môže mať v konečnom dôsledku vplyv na kvalitu dodávky elektrickej energie zákazníkom.“
Keď pritom v roku 2012 vláda tento poplatok zavádzala, tvrdila, že dôvodom sú chýbajúce milióny v rozpočte. Preto malo ísť len o dočasný odvod a jeho predlženie kabinet Roberta Fica nikdy nespomenul.
V súčasnosti rezort financií argumentuje tým, že šetriť musí aj ďalej. Podľa poradcu ministra financií Radka Kuruca však nechceli, aby sa škrty dotkli bežných ľudí. „Preto sme sa zamerali skôr na monopoly.“
Zmena tak zasiahne všetky podniky, ktorých biznis podlieha štátnej regulácii. Každý mesiac preto budú musieť odvádzať 0,363 percenta zo svojich ziskov. Ide pritom o firmy, ktoré patria medzi najväčších zamestnávateľov na Slovensku.
Ohrozené investície
Takýto prístup sa však štátu podľa odborníkov môže vypomstiť. Zaťažené podniky totiž môžu podľa analytika Slovenskej sporiteľne Martina Baláža namiesto Slovenska rozširovať svoju výrobu v iných krajinách. V preklade – Slovensko veľmi jednoducho môže prísť o nové pracovné miesta, ale aj o možných nových investorov.
Ako upozorňuje šéf Podnikateľskej aliancie Slovenska Robert Kičina, je predĺženie odvodu nesystémovým opatrením. Štát má totiž regulačné úrady, ktoré ovplyvňujú cenotvorbu týchto firiem. Ak má teda pocit, že ceny sú neprimerané a firmy majú príliš vysoké zisky, ktoré treba zdaniť, má na to použiť práve regulátorov.
Rozpočet však priniesol zmeny, ktoré sa nedotknú len regulovaných, ale všetkých firiem na Slovensku. Klesne totiž daň zo zisku, a to zo súčasných 23 na 22 percent. Na druhej strane však podniky, ktoré doteraz neodvádzali žiadne, prípadne odvádzali len nízke dane, majú platiť takzvané licencie. To znamená akýsi minimálny poplatok. Napríklad podobne ako živnostníci minimálne odvody. Jeho presná výška zatiaľ nie je známa. Minister financií Peter Kažimír včera konštatoval, že zatiaľ rezort kalkuluje s priemernou výškou licencie na úrovni tisíc eur. Konkrétne platby by však mali byť pre rôzne firmy rozdielne. Podrobnosti zatiaľ nespresnil.
Dôležité detaily
Práve tie však budú podľa odborníkov dôležité. Až vtedy sa bude dať povedať, do akej miery novinka reálne firmy zasiahne. „Toto opatrenie by mohlo mať negatívny dopad najmä na dlhodobo stratové firmy, z ktorých niektoré by mohli jeho vplyvom zaniknúť,“ povedal Baláž s tým, že prípadne sa z nich môžu stať živnostníci.
Faktom je, že v tomto roku neplatí preddavky na daň z príjmu približne 85 percent firiem na Slovensku, teda 169-tisíc spoločností. Podľa analytika SAV Vladimíra Baláža nie je štandardné, keď firma napríklad desať rokov končí v strate, a teda neplatí dane. Otázne však je, do akej miery novinka zasiahne napríklad mladé firmy, ktoré fungujú len niekoľko rokov s malým obratom. Napríklad startupy.
V praxi by však mal štát kombináciou nižších daní a zavedenia licencií získať do rozpočtu vyše 80 miliónov eur. Podľa opozície je tak zníženie daní len maskovaním faktu, že štát, naopak, zavádza novú daň. „Ak si vláda myslí, že sú medzi eseročkami špekulanti, tak by mala prijať opatrenia proti nim, a nie trestať všetkých,“ povedal podpredseda KDH pre ekonomiku Miloš Moravčík.
Podporíme rast
Okrem toho sa však majú znížiť aj výdavky štátu. Na lepšie fungujúcej štátnej správe by tak mal štát získať vyše 300 miliónov eur. V konečnom dôsledku by tak mal deficit klesnúť na 2,84 percenta z tohtoročných očakávaných 2,98 percenta.
Pôjde pritom oproti pôvodným plánom o spomalenie konsolidácie. Vláda sa totiž rozhodla namiesto škrtov vo väčšej miere zamerať na podporu rastu.