Po slovenských mozgoch a rukách poškuľuje druhá najväčšia firma sveta na výrobu telekomunikačných zariadení. Na konferencii HNClub to prezradil žilinský viceprimátor Patrik Groma. V hre je vybudovanie technologického centra, ku ktorému sa neskôr môže pridať i výrobný závod.
Čínsky gigant Huawei sa o mieste investície rozhoduje medzi Bratislavou a Žilinou, na začiatok plánuje vytvoriť desiatky pracovných miest. „Žilinský región môžeme považovať za jednotku v oblasti informačných technológií. Najviac IT pracovníkov vzhľadom na počet obyvateľov pôsobí práve tu,“ hovorí pre HN viceprimátor Žiliny Patrik Groma.
Žilinčania disponujú potrebným telekomunikačným know-how. Od roku 1992 do roku 2008 tam totiž pôsobila pobočka nemeckého Siemensu. Tá sa venovala vývoju telekomunikačných riešení pre celý koncern. Žezlo svetového lídra po nej prevzala práve čínska spoločnosť Huawei.
Čítajte aj:
Slovensko pozná top firmy žilinského regiónu
Podpora študentov
Prvým krokom sa už stala spečatená spolupráca medzi čínskym lídrom digitálnej éry a Žilinskou univerzitou. Na Slovensku by sa teda napríklad mohla testovať nová superrýchla mobilná sieť z dielne Huawei.
Firma totiž do svojich inovačných aktivít vkladá veľké nádeje, v Európe už prevádzkuje 18 vývojových centier. Iba za minulý rok vložila do vývoja viac ako šesť miliárd dolárov. „Európa sa pre nás stala inovačným velikánom. Existuje tu veľká tradícia v adopcii najnovších mobilných sietí a technológií, nachádzame tu dostatok schopných ľudí. Vytvorili sme si silné partnerstvá s operátormi a univerzitami,“ vysvetlil pred časom expanzné plány na starom kontinente člen výkonnej rady Huawei William Xu.
V celej Európe aktuálne pre Číňanov pracuje približne osemtisíc ľudí. V nasledujúcich piatich rokoch má toto číslo narásť o ďalších päť a pol tisíca.
Na Slovensku nie sú nováčikom
Generálny sekretár Zväzu elektrotechnického priemyslu (ZEP) Slovenska Andrej Lasz hovorí, že zahraničné spoločnosti často budujú svoje závody po častiach menšími investíciami. „Následne ich rozširujú. V poslednom čase ide najmä o kompetenčné a inovačné centrá. Spoločnosť Huawei by v budúcnosti mohla predstavovať významného hráča v slovenskom elektrotechnickom priemysle,“ myslí si Lasz, podľa ktorého si Slovensko vo svete vydobylo zvučný kredit. Čínska technologická firma pritom na slovenskom trhu účinkuje už osem rokov.
Huawei Technologies Slovak sa venuje hlavne obchodným aktivitám a v Bratislave zamestnáva viac ako 60 ľudí. Firme raketovo rástli tržby zo 17,4 milióna eur v roku 2013 na minuloročných 28 miliónov eur. Svoj zisk dokonca strojnásobila na takmer 700-tisíc eur.
„Mnohí zahraniční investori zistili, že nás nemusia považovať len za montážnu dielňu, ale vieme ponúknuť ľudí i pre vývoj či inovácie,“ vysvetľuje Lasz. V Českej republike sa Číňania usadili v roku 2004, v pražskom závode dávajú prácu približne 400 ľuďom. Za to obdobie sa spoločnosť v Česku vypracovala medzi kľúčových partnerov mobilných operátorov v oblasti infraštruktúry a technológií.
Žilina alebo Bratislava?
Investor z Číny tak bude zvažovať viaceré za a proti. Žiline nahráva dobrá dopravná dostupnosť a pozitívne skúsenosti viacerých zahraničných investorov.
„Diaľničná sieť spája mesto s celou Európou. Vo výstavbe je napojenie na Českú republiku a Poľsko. Zabúdať netreba ani na železnicu a letisko,“ vraví František Doležal, riaditeľ pre stredne veľké firmy UniCredit Bank. I to sú podľa Doležala dôvody, prečo sa Žilina stala jedným z najčastejších cieľov zahraničných investícií. K nim dopomáha hlavne prítomnosť automobilky Kia. „Žilinský región je druhým najrýchlejšie rastúcim a piatym najbohatším v rámci celého Slovenska,“ dodáva Doležal.
Bratislava podľa Lasza zase disponuje väčším inovačným potenciálom, vysokou koncentráciou akademických a výskumných inštitúcií či bezproblémovou dostupnosťou leteckej dopravy vďaka bratislavskému a viedenskému letisku. „Na rozdiel od Bratislavy môžu v Žiline čerpať i prostriedky z európskych zdrojov,“ pripomína generálny sekretár ZEP.
Žilinský kraj sa navyše oproti iným slovenským regiónom pýši vyššou stabilitou pracovných miest. „Ľudia dlhšie vydržia na jednej pozícii a fluktuácia zamestnancov je teda značne nižšia. Z toho vyplývajú i nižšie personálne náklady, oproti Bratislave až o 30 percent,“ tvrdí Groma.
Lákať investorov pod Dubeň pomáha i prítomnosť Žilinskej univerzity, výskumného inštitútu CEIT či Vedecko-technologického parku Žilina. Andrej Lasz zo ZEP pripomína, že dôležitým faktorom bude práve schopnosť spoločnosti nájsť v danom regióne dostatok kvalifikovane pripravených pracovníkov. Miera nezamestnanosti v Žilinskom kraji totiž dosahuje hranicu 10,4 percenta, čo je o dve percentá menej ako celoslovenský priemer.
Huawei
Spoločnosť Huawei predstavuje prototyp čínskeho sociálneho kapitalizmu uvedeného do života. Telekomunikačný gigant a jeden z celosvetových lídrov informačných technológií totiž vlastnia jeho zamestnanci. Súkromný podnik založil v roku 1987 bývalý armádny dôstojník Žen Čeng-fej. Zamestnanci si však akcie nekupujú, dostávajú ich za odmenu.
Zásluhou tohto systému si Čeng-fej nad technologickým gigantom stále drží kontrolu. Medzi najbohatších Číňanov sa zaradil po tom, čo zo svojej malej firmičky sídliacej v opustenej továrni vybudoval druhého najväčšieho výrobcu telekomunikačných zariadení na svete a tretieho najväčšieho výrobcu smartfónov na svete.
Firma dnes sídli v meste Šen-čen na juhovýchode Číny. Celosvetovo zamestnáva okolo 150000 ľudí a jej produkty sa používajú vo viac ako 170 krajinách sveta, pričom obsluhujú jednu tretinu svetovej populácie.
Okrem aktivít v oblasti dátových a komunikačných technológií pre podnikový a štátny sektor sa zaoberá vývojom, výrobou a predajom komunikačných zariadení pre koncových zákazníkov. Ide o chytré mobilné telefóny, tablety či dátové modemy.