Výročia sú dôležité udalosti. Dávajú nám možnosť zamyslieť sa nad našimi dejinami, a čo je ešte dôležitejšie, poučiť sa z nich. Včerajšiemu dňu vládla spomienka na 69. výročie Slovenského národného povstania, ktoré bolo pokusom slovenských vlastencov každého veku, spoločenského stavu i náboženského vyznania zvrhnúť bábkový štát a postaviť sa na odpor nacistickému Nemecku.
Minulý týždeň sme si pripomínali 45. výročie invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa, ktoré násilne ukončili Pražskú jar a jej pokus dosiahnuť umiernené politické, spoločenské a ekonomické reformy. A pred dvoma dňami bolo aj 50. výročie slávneho prejavu Martina Luthera Kinga „Mám sen“, ktorý predniesol pred 250-tisíc ľudskoprávnymi aktivistami vo Washingtone.
Spoločným prvkom týchto troch udalostí sú ľudia, ktorí sa postavili na odpor a pokúsili sa zmeniť svoju spoločnosť k lepšiemu. A, prinajmenšom zo začiatku, zlyhali. Slovenské národné povstanie potlačili nacisti s pomocou kolaborantskej slovenskej vlády. Sovietska invázia zvrátila Dubčekove snahy o liberalizáciu. Martina Luthera Kinga zavraždili skôr, ako mohol vidieť naplnenie svojho sna.
Mnohí z tých, ktorí bojovali za zlepšenie spoločnosti, sa nedožili toho, aby videli uskutočnenie svojich cieľov. No základná myšlienka ich hnutí napokon zvíťazila. Slovensko bolo oslobodené spod nemeckej okupácie. Prísľub väčšej slobody Pražskej jari bol splnený v novembri 1989. Americké hnutie za občianske slobody, ktorého lídrom bol Martin Luther King, dosiahlo obrovský pokrok v právach Afroameričanov a ostatných menšín.
Pokus legitimizovať alebo rehabilitovať tých, ktorí nesú zodpovednosť za slovenský bábkový štát počas druhej svetovej vojny, ktorí organizovali sovietsku inváziu, alebo tých, ktorí odopierali rovnaké práva Afroameričanom, znevažuje pamiatku tých, ktorí sa obetovali pre zmenu kurzu svojej spoločnosti. Zamyslime sa nad ich činmi a pozitívnymi zmenami, ktoré nám pomohli dosiahnuť. Pripomínajme si tieto výročia.
Theodore Sedgwick, veľvyslanec USA na Slovensku