Nemecká mzda bez rozdielu: 8,50 eura i utečencom

Len v minulom roku prišlo do Nemecka viac než milión utečencov, tento rok počíta spolková vláda s ďalšími státisícmi. Kým kancelárka Merkelová rieši širší rozmer krízy a snaží sa nájsť východiská na európskej úrovni, iní nemeckí politici hľadajú odpovede na každodenné, praktické otázky integrácie. Hlavným problémom je, ako vysokému počtu ľudí, ktorým väčšinou chýba kvalifikácia i jazykové vedomosti, dlhodobo poskytnúť dôstojné miesto v spoločnosti. Odborníci sa zhodujú – kľúčom k úspechu je vzdelanie a zamestnanie. S konceptmi a návrhmi, ako ich zabezpečiť, sa v poslednom čase roztrhlo vrece. V praxi je však všetko zložitejšie, ako dobre ilustruje nedávna debata okolo možného zníženia minimálnej mzdy pre utečencov. Celoplošnú minimálnu hodinovú mzdu vo výške 8,50 eura zaviedla Spolková republika s veľkou pompou na začiatku minulého roka.

Mzda bráni vstupu na trh
Sociálni demokrati a odborári slávili, ich zástupcovia to označovali za veľký pokrok a míľnik v sociálnej a pracovnej politike. Zástupcovia zamestnávateľov a liberálni ekonómovia, naopak, temne veštili, že povedie k razantnému poklesu hospodárskeho rastu a zamestnanosti. Po roku je jasné, že dráma sa nekoná. Odporcovia konceptu však našli nový pádny argument. Minimálna mzda bráni utečencom vo vstupe na pracovný trh. Mala by pre nich preto platiť výnimka, podobne ako pre dlhodobo nezamestnaných, maloletých či praktikantov a učňov.

Ako hlavní obhajcovia tejto myšlienky vystupovali podpredsedovia CDU Julia Klöcknerová a Thomas Strobl. Nie je to náhoda. Obaja chcú predovšetkým uspieť v nadchádzajúcich krajinských voľbách v Porýní-Falcku a Bádensku-Württembersku. V hlasovaní, ktoré je vnímané ako dôležitý test pre vládu Angely Merkelovej, patrí ich regionálna CDU medzi favoritov. A majú spoločný cieľ – vziať vietor z plachiet pravicovo populistickej Alternatíve pre Nemecko, ktorej obľuba rastie.

Využiť ich potenciál
So svojím návrhom, ktorý sa mal stať súčasťou širšieho konceptu „Podporovať a vyžadovať“, ktorý CDU predstavila v polovici februára, však nakoniec neuspeli. Do konečného znenia textu sa nakoniec dostala len formulácia, že by utečenci odteraz mali mať pri vstupe do zamestnania možnosť absolvovať až dvojnásobne dlhšiu prax ako doteraz.

Čo vedenie CDU prinútilo zaradiť spiatočku? Najmä to, že narazila na tuhý odpor koaličných partnerov z SPD a odborov, ale aj časti vlastnej strany. Predseda sociálnych demokratov Sigmar Gabriel vyhlásil, že si nesmú konkurovať „Chudobní, ktorí prichádzajú, s chudobnými, ktorí tu sú.“ Prevládla obava, že by výnimka z minimálnej mzdy mohla spoločnosť ľahko polarizovať – v tom smere, že by utečenci mohli byť obvinení, že vďaka dumpingovým mzdám vyháňajú málo kvalifikovaných nemeckých občanov z pracovného trhu. Pádnym argumentom bolo aj riziko, že by žiadatelia o azyl a ľudia s trvalým povolením na pobyt mohli spadnúť do nízkopríjmovej pasce a dlhodobo sa stať zamestnancami druhej kategórie.

Lepšia rekvalifikácia
Bernd Mesovic, zástupca konateľa ľudskoprávnej organizácie Pre Azyl, ktorá sa dlhodobo venuje integrácii prisťahovalcov v Nemecku, krach plánov CDU víta: „Áno, považujem to za správne,“ povedal Mesovic. „Na myšlienku jasne zareagovali odbory, ktoré obchádzanie minimálnej mzdy považujú za problematické. Ale ani zamestnávateľské zväzy neboli nadšené,“ zdôraznil. Zástupcovia jeho organizácie sú presvedčení, že väčšina utečencov oveľa viac než podobné výnimky potrebuje jazykovú kvalifikáciu a praktickú pomoc pri nástupe do zamestnania vo forme rekvalifikácie či špecializovanej praxe.

Zuzana Liczová, Autorka je analytička Asociácie pre medzinárodné otázky.