Najdôležitejšie však podľa riaditeľky odboru štátnej stavebnej správy ministerstva výstavby Márie Zászlósovej bude presne vymedziť účel vyvlastnenia. "Jednotlivé rezorty musia stanoviť, čo je pre ne verejný záujem. Zatiaľ ide najmä o energetiku, pozemné komunikácie a vodohospodárske diela," hovorí Zászlósová.
Situáciu v súčasnosti komplikuje aj zákon o podpore významných investícií, ktorý má veľmi nejasné kritériá. Presne definovaná je totiž len minimálna výška investície, no ostatné pojmy ako národohospodársky význam či verejný záujem sú sporné. "S odôvodnením, že ide o podporu zamestnanosti, začína sa vyvlastňovať aj na podnikateľské účely. No takýto účel vo verejnom záujme - to je vskutku na vážnu súdnu diskusiu," konštatuje právny poradca Milan Galanda.
V poslednom čase sa vyvlastňovanie najviac skloňuje v súvislosti s výstavbou diaľnic. Ministerstvo dopravy, ktoré za ňu zodpovedá, problém s určením verejného záujmu nemá. "Cestné stavby sú zahrnuté v súčasnom stavebnom zákone ako stavby vo verejnom záujme. No môžeme začať vyvlastňovať len vtedy, ak sú v záväznej časti územného plánu obce uvedené ako verejnoprospešné stavby," hovorí riaditeľ odboru cestného hospodárstva na ministerstve dopravy Marián Miškovič. Výšku finančnej náhrady stanovujú od 1. januára tohto roka súdni znalci. Platí zásada, že za trhovú cenu sa považuje cena porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite.
Podľa navrhovanej novely by obce mali mať vypracované cenové mapy pozemkov a z nich potom vychádzať pri určovaní náhrady. "Cenová mapa územia nie je riešením," oponuje Martin Holec z Bratislavskej realitnej kancelárie. Dodáva, že cena každého pozemku sa musí riešiť individuálne a dvaja susedia vôbec nemusia získať rovnakú sumu. A o koľko vlastne ide?
"Pripravujeme diaľničný úsek Mengusovce - Poprad - Janovce. Celkové stavebné náklady sú vyše deväť miliárd korún," vysvetľuje vedúci odboru investičnej prípravy Slovenskej správy ciest František Brtáň. Dodáva, že podľa pôvodnej vyhlášky mal stáť záber pozemkov 340 miliónov korún, podľa súdnoznaleckého posudku vychádza na 1,3 miliardy korún. Z toho vyplýva, že pozemky stoja približne desatinu z celkových nákladov. Na úseku je okolo dvetisíc vlastníkov, z toho je k včerajšiemu dňu podaných 132 žiadostí na vyvlastnenie.
Ako sa vyvlastňuje v zahraničí
Česko - Ústavný súd rozhodol, že zisková činnosť zahraničných investorov, akokoľvek prínosná pre Českú republiku, nie je verejným záujmom. Český príklad je zaujímavý najmä preto, že aj tam federálny stavebný zákon z roku 1976 stále platí. Zároveň sa ako aj na Slovensku pripravuje novela a vyvlastňovanie bude upravovať samostatný právny predpis.
Nemecko - úprava je ešte prísnejšia: "príslušná investícia nebude zameraná na bezprostredné dosahovanie zisku súkromnými firmami".
Maďarsko - ani tu vyvlastnenie z dôvodu súkromnej investície nepoznajú. Výnimkou je stavba verejnoprospešnej teplárne, elektrárne a rozvodných sietí. Podmienkou však je spoluúčasť štátu alebo samosprávy na investícii. Pritom treba dodať, že maďarská elektroenergetika už je sprivatizovaná.
Zdroj: hn