V živote človeka denne nastávajú situácie, v ktorých musí urobiť rozhodnutie, pričom niekedy to prebehne pokojne, ak je situácia jasná a prehľadná, inokedy je to pod tlakom rôznych okolností. Z tohto dôvodu je možné dôsledky rozhodnutí ľudí len veľmi ťažko odhadnúť. V niektorých prípadoch sa dokonca správajú v rozpore s klasickou ekonómiou, ktorá predpokladá, že ľudia sa vo všetkých ekonomických procesoch správajú racionálne.
To by totiž znamenalo, že vždy presne vedia, čo hľadajú, a preto nakupujú len potrebné veci. V ľudskom správaní sa však objavujú „anomálie“, ktoré sa vylučujú s úplnou racionalitou. Klasická ekonómia s nimi nepočíta, pretože sa spolieha na to, že človek sa na trhu zámerne chová rozumne, má isté preferencie, racionálne očakávania a dokáže správne vyhodnotiť dostupné informácie. Faktom však je, že spotrebiteľ sa často vôbec nespráva racionálne, mení svoje rozhodnutia, má slabú vôľu a je ovplyvňovaný množstvom faktorov, ktoré sú často spojené či už s pozitívnymi alebo negatívnymi emóciami, napríklad v prípade možného kolísania cien.
Snahy o realistický model
Zrod neuroekonómie a jej následný rozvoj ovplyvnili dve skupiny odborníkov, ktorých názory sa však sčasti prekrývajú. Na jednej strane ide o skupinu behaviorálnych ekonómov a kognitívnych psychológov, ktorá využívala neurovedecké techniky pri rozvoji protikladných teórií k tradičným neoklasickým prístupom zdôrazňujúcim ľudskú racionali...
Zostáva vám 85% na dočítanie.