| V tomto období občan bol a opäť je atakovaný úvahami o úlohe štátu, vlády a potrebe hospodárskej politiky, ktoré prezentujú rôzne médiá. Treba konštatovať, že ekonomická úloha štátu (vlády) je obsahom každej učebnice makroekonómie a poznatky z tejto oblasti sú ustálené. Oveľa náročnejším problémom je hospodárska politika, jej tvorba a implementácia. Ale aj ona je problémom ekonomickej teórie. Ak si uvedomíme, že hospodárstvo je ekonomickým systémom, potom treba očakávať, že stredobodom záujmu ekonomickej teórie je pochopiť správanie tohto ekonomického systému, ako ekonomický systém funguje. Ekonómovia formulujú ekonomické zákony, ktoré sú zovšeobecnenými poznatkami o fungovaní systému. Dôležitosť vzťahov Elektroinžinier musí rešpektovať Ohmov zákon, aj keď vie, že napätie nemusí byť trvalo práve 220 V. V jeho systéme je dôležitý vzťah medzi tromi veličinami - napätím, intenzitou a odporom. V ekonomickom systéme je veľké množstvo vzťahov medzi makroekonomickými veličinami - vzťah medzi výdavkami vlády a úrokovou mierou, vzťah medzi dopytom po peniazoch, národným príjmom a úrokovou mierou, vzťah medzi investíciami, národným príjmom a úrokovou mierou, atď. Tieto opakujúce sa vzťahy odhaľuje makroekonómia. Sú rovnako neviditeľné ako vzťahy v elektrotechnike. Ich spoznanie je rovnako ťažké v ekonómii ako v iných vedách. M. Friedman povedal: získal som ich s potom na tvári. Vďaka nim ekonómovia môžu konštruovať modely ako bázu experimentovania a tvorby hospodárskej politiky. Tvorba hospodárskej politiky spočíva v tom, aby tvorca hospodárskej politiky, poznajúc ekonomický problém (nízky rast, vysoká nezamestnanosť...) využil ekonomické zákony a stanovil ciele (rast HDP, rast inflácie...) a nástroje (výdavky vlády, masu peňazí, daňové sadzby...), ako zabezpečiť uskutočnenie týchto cieľov. Bez vedeckého stanovenia sa môže stať, že ciele budú protirečivé a nástroje budú nekonzistentné. Vďaka ekonomickej teórii vieme, ako sa má správať ekonomický systém, vieme, aké parametre má vykazovať - napr. podiel výdavkov obyvateľstva na HDP, podiel investícií na HDP, atď. Adaptačné procesy Nedávny vývoj vo svete dokazuje, že vlastnosťou kapitálu bolo tvrdo presadzovať svoje zhodnocovanie nielen vo vlastnej krajine, ale aj na úkor slabších krajín, a nehovoriac rozvojových. USA a iné vyspelé ekonomiky presadili svoj monopol technologického predstihu na zlepšenie svojich konkurenčných pozícií. Vykryštalizovali sa smery vedecko-technického rozvoja - využitie mikroprocesorov, prevratné zmeny v informačnej technike, rozvoj biotechnológií atď. Radikálne sa zmenili aj tradičné odvetvia - nové technológie v hutníctve, modernizácia výrobných zariadení, zmena v konštrukcii motorov v automobilovom priemysle, rozvoj malotonážnej chémie, koncentrácia na vysoko precízne stroje, atď. Príklady zmien iba ilustrujú adaptačné procesy, hlavne ich obsah, s ktorými sa dnes v globalizujúcom ekonomickom svete stretáme. Charakter adaptačných procesov musí byť podstatou aj pre tvorbu ekonomického stroja našej ekonomiky a jemu adekvátnej hospodárskej politiky (transformácia je len subprvok). V tejto logike treba formulovať a rozvíjať celkovú adaptačnú stratégiu SR. Z tohto hľadiska je predovšetkým nevyhnutné: - akceptovať adaptačné procesy svetového ekonomického systému na základe transparentného privatizačného procesu ako predpokladu efektívneho fungovania ekonomického systému ekonomiky SR, ktorý musí zabezpečiť optimálne využiť jeden z faktorov výroby, a to kapitál v duchu súčasných a budúcich inovačných trendov, - s adaptačným procesom musí byť inherentný globalizačný trend. Adaptačné "prezbrojovanie" ekonomiky, prestavbu jej výrobných a spotrebných štruktúr súčasne rozvíjať ako proces kvalitatívne iného začleňovania do svetových hospodárskych štruktúr (nie iba formálneho členstva v OECD), čo znamená maximálne využívať súčasné dynamické efekty medzinárodnej deľby práce, - adaptačné procesy musia byť niťou štruktúrnej politiky, fiškálnej a monetárnej politiky, zahraničnoobchodnej politiky a následne aj legislatívy a spoločenských procesov. Súkromné vlastníctvo a trh Neodmysliteľným predpokladom súčasných ekonomických systémov vyspelých krajín je súkromné vlastníctvo a trh. Na ich báze fungujú "ekonomické stroje". Z praxe vyspelých krajín zároveň vieme, že v dnešnej spoločnosti je samozrejmé, že súčasné ekonomické systémy predpokladajú efektívny sociálny a politický systém. SR nemala ani jeden z týchto predpokladov. Budovanie ekonomického systému bez týchto predpokladov nemohlo byť bezporuchové. Okrem toho sa ukazuje ako veľmi výstižné to, čo povedal americký ekonóm R. Heilbroner: "Bolo dosť typické, že určitý druh krátkozrakosti ovplyvnil všetkých ekonómov tých dní." Preto sa stalo, že málokoho zaujímalo "zdvihnúť kapotu a pozrieť si ekonomický motor". Mali radosť z karosérie. Systémový pohľad Z úvah vyplýva, že je potrebné koncipovať celkovú adaptačnú stratégiu ekonomiky SR, nielen stratégiu procesov transformácie. V detailnejšom preskúmaní stavu ekonomiky SR, vo svetle celkových adaptačných procesov, môžeme uvažovať o potrebe zmien parametrov ekonomického systému. Ukazuje sa, že ani veľké zníženie sadzby dane z príjmu právnických osôb zo 40 na 29 % nemalo očakávaný efekt. Už teraz je návrh na ďalšie zníženie. Riešenie nebolo vedecké. Nezastupiteľným predpokladom správneho vymedzenia nutných adaptačných procesov ekonomiky SR je existencia predstavy o fungovaní ekonomického systému. Avšak vedecky hlboký a komplexný prístup k objasneniu príčinných súvislostí, obsahu a foriem prejavu fungovania ekonomiky sa rodí ťažko. Domácnosti poskytujú podnikom kapitál a pracovnú silu, za čo ich podniky platia, a domácnosti za získané peniaze nakupujú v podnikoch tovary a služby. V hospodárstve treba poznať kolobeh tokov výdavkov a tokov príjmov. Treba preskúmať množinu platieb a množinu príjmov úplne detailne, lebo je kľúčom na to, ako hospodárstvo funguje. Dnešné hospodárstvo má štyri prvky, štyri subsystémy: domácnosti, podniky, vládu a zahraničie. Medzi nimi sú väzby v podobe finančných tokov. Finančné toky Vplyvom na množinu makroekonomických veličín pôsobí vláda na správanie podnikov a na rast (pokles) HDP, výkonnosť ekonomiky. Iný poznatok, a tým komplexný prístup k objasneniu príčinných súvislostí, nám poskytujú toky v sektore domácností. O všetkých tokoch musí mať vláda jasný a hodnoverný kvantitatívny obraz. (Poskytuje ho systém národných účtov, ktorý v SR nemá potrebnú kvalitu.) Medzi týmito tokmi, ako to učí makroekonómia, musia byť určité proporcie, súvislosti, ak má ekonomický stroj efektívne fungovať. Na základe poznatkov z praxe aj iných krajín vyplýva, že principiálne finančné toky v hospodárstve SR, kvantifikované zložkami HDP, nemajú správne proporcie. Vo vyspelých krajinách domácnosti spotrebúvajú viac ako 60 percent HDP - v USA 68,9 % a vo VB 64,2 %. Zabezpečiť takúto hodnotu tohto parametra je prvoradou požiadavkou na budúce fungovanie ekonomiky SR. HDP sa vyrába pre obyvateľov. Je to základná adaptačná požiadavka na našu ekonomiku. Problém ekonomiky SR spočíva v nedostatočnom dopyte sektora domácností po tovaroch a službách, hlavne doma vyrobených tovarov a služieb. Takmer všetky typy domácností, okrem domácností dôchodcov, vynaložili v roku 1997 reálne na priemyselné výrobky sumy na úrovni len 60 - 80 percent v porovnaní s rokom 1989 (horšie vychádza porovnanie s vyspelými krajinami). Analogické sú výsledky v iných kategóriách výdavkov na spotrebu. Ekonomický program vlády musí spočívať na výzve, aby občania zvyšovali svoju spotrebu, čo je zdrojom inovačných procesov vo výrobe. Efektívnosť investícií Aj keď je základom zdravého vývoja ekonomiky potreba, aby podniky dostatočne investovali, údaje o ekonomike SR hovoria, že výdavky na investície presiahli úroveň bežnú vo vyspelých krajinách viac ako 2,5-krát (USA 2,84 a VB 2,52). Efektívnosť investícií v SR bola v minulých rokoch nízka. Neprejavila sa dynamizácia impulzov pre zásadné technologické inovácie. Kapitál nepresadil svoje zhodnocovanie, nesprával sa tak ako v adaptačných procesoch vyspelých ekonomík. Investície boli smerované do oblastí finančne náročných a možno aj do oblastí, ktorých návratnosť je veľmi dlhá, neprodukujúca výrobky a služby ihneď po uskutočnení výdavkov na investície. Vychádzajúc zo základnej makroekonomickej identity vieme povedať, že úspory plus príjmy z daní boli menšie ako výdavky na investície plus výdavky vlády na nákup tovarov a služieb v roku 1997 o 46,7 mld. Sk (taký je deficit obchodnej bilancie), resp., že rovnováha sa dosiahla na úkor zahraničných investícií vo výške 46,7 mld. Sk. Ani vďaka nim sa nezlepšili konkurenčné pozície na svetových trhoch. Čas na zrýchlenie Našou dôležitou požiadavkou je, že nastal čas na zrýchlenie ekonomického rozvoja nášho hospodárstva, zväčšenie jeho produkčnej sily. Už minulá, ale aj súčasná hospodárska politika obviňovala za vznik problémov v zahraničnom obchode vysokú domácu spotrebu. Snaží sa ju obmedzovať. Naopak, za hlavný zdroj rozvoja ekonomiky treba pokladať rast spotreby obyvateľstva (časti domácej spotreby, urobil to aj Greenspan po 11. septembri 2001) a rast domácej výroby. Koruna vložená do tokov v hospodárstve nám prináša iba 0,875 Sk. V USA vložený dolár prináša 2,352 USD a vo VB jedna libra prináša 1,64 libry. Zmena je možná iba rastom HDP. Injekcie do hospodárstva musia byť efektívnejšie transformované, a to znamená predovšetkým zrýchliť rast HDP. Malé príjmy Fungovanie hospodárstva SR, jeho ekonomický motor, nezabezpečuje ani ďalšie parametre. Malé výdavky obyvateľstva SR na spotrebu poukazujú na malé príjmy obyvateľstva. HDP je nielen ukazovateľom výdavkov na nákup tovarov a služieb, ale aj súčtom príjmov v hospodárstve. Len čo je HDP 653 mld. Sk, príjmy v SR boli 653 mld. Sk. Mohli ich mať iba podniky, domácnosti a vláda. Aj finančné toky príjmov v národnom hospodárstve, tvoriace HDP, musia mať správne proporcie. Podiel príjmov domácností (mzdy a platy, príjmy z úrokov, príjmy z dividend, transferové platby vlády domácnostiam a transferové platby podnikov domácnostiam) na HDP vo vyspelých krajín je väčší ako 80 percent. V USA až 85 percent. U nás sa v minulých rokoch pohybovali okolo 55 percent. Príjmy nášho obyvateľstva musia rásť. Len vtedy bude obyvateľstvo viac nakupovať. Zdroje rastu príjmov existujú. Zvýšenie výroby, teda ponuky tovarov a služieb pre obyvateľstvo, zvlášť potravín (napr. spotreba mlieka na obyvateľa oproti roku 1989 klesla o viac ako 20 %), naše hospodárstvo môže zabezpečiť. Možnosti sú aj na lokálnej úrovni. Rast príjmov značnej časti obyvateľstva, zvlášť tej, čo je na "výplatnej listine" štátu (učitelia, lekári, potrebná administratívna sila, atď.), možno zabezpečiť aj presunom prostriedkov rozpočtu vynakladaných na nepotrebné a nefunkčné agendy. Mechanizmus fungovania nového ekonomického systému musí zabezpečiť podiel všetkých druhov príjmov obyvateľstva aspoň na úrovni 70 % HDP. Jedným z dôsledkov adaptačných procesov vo vyspelých krajinách bol enormný nárast príjmov obyvateľstva. S tým veľmi úzko súvisí produktivita práce. Nie je to problém posledných 10 rokov. Viaže sa na obdobie výstavby socializmu. V tabuľke uvádzame základné údaje o ekonomikách 4 krajín Európy a SR na posúdenie výkonnosti ekonomiky SR a z nej vyplývajúcej produktivity práce.
Zahraničný obchod Nie menej prekvapivým rozporom bol pre mnohých ekonómov vývoj zahraničného obchodu. Aj v tejto súvislosti vystupuje do popredia zásadná platnosť makroekonomických identít. Veľký deficit obchodnej a následne aj bežného účtu platobnej bilancie ekonomiky SR nie je možné zlikvidovať nástrojmi obchodnej politiky. Je známe, že v minulosti boli zavedené (následne zrušené) depozity, zaviedla sa dovozná prirážka, bol založený fond na podporu exportu, vznikla Eximbanka. I napriek týmto opatreniam deficity obchodnej bilancie a platobnej bilancie rástli. Makroekonómia chápe vzniknuté nepriaznivé hodnoty exportu ako problém rovnováhy hospodárstva vyjadrenej vzťahom medzi úsporami, investíciami a saldom obchodnej bilancie. Avšak úspory závisia od daní (fiškálna politika) a investície od úrokovej miery (monetárna politika), a preto ekonomický program vlády musí vychádzať z takej kombinácie hodnôt nástrojov fiškálnej politiky (dane, výdavky vlády), ktoré minimalizujú export a sú konzistentné s nástrojmi obchodnej politiky, a to buď v režime plávajúceho alebo v režime fixného výmenného kurzu. Oblasti investovania Adaptačné procesy pre ekonomiku SR sú výzvou na investovanie do fixných investícií podnikov, investovanie do ľudí, investovanie do verejnej infraštruktúry, investovanie do technológií, teda do výroby, ktorej zmeny vyvolajú v súčinnosti s makroekonomickou politikou žiaduce proporcie makroekonomických veličín. Tendencia agregátov monetárnej politiky správajúcich sa atypicky (počas existencie SR) sa prejavila v nežiaducich výsledkoch efektívnosti ekonomiky SR. Problémy finančných trhov a štrukturálne problémy ekonomiky SR a štrukturálne problémy svetovej ekonomiky zmenili reakciu hospodárstva SR na politiku NBS. Nedostatočná výroba logicky vyústila do alarmujúceho rastu nezamestnanosti. Potreba zmien Z uvedeného vyplýva, že musia prísť zmeny. Aké majú byť ciele, obsah a nástroje hospodárskej politiky, čiže aká má byť makroekonomická politika pre začiatok 21. storočia? V krátkodobom horizonte principiálnou prioritou hospodárskej politiky musí byť: 1. hospodárske zotavenie z recesie, zrýchlenie ekonomického rastu asi na 7 % ročne so súčasnou zmenou štruktúry HDP, 2. zabezpečenie makroekonomických parametrov fungovania ekonomiky SR na úrovni vyspelých ekonomík, 3. zabezpečenie regulácie finančných trhov a služieb v duchu európskych štandardov a zabezpečenie aktívnej účasti obyvateľstva ako faktora finančných trhov, _ zmena nástrojov a administrácie fiškálnej politiky (všetkých 10 druhov dní, optimalizácia a štrukturalizácia vládnych výdavkov) a zníženie deficitu rozpočtu všeobecnej vlády, _ zníženie deficitu bežného účtu platobnej bilancie v podmienkach plávajúceho výmenného kurzu V dlhodobom horizonte rozhodujúcou (prvoradou) prioritou by malo byť: 1. zvýšenie produktivity práce a zabezpečenie, aby všetci občania mali úžitok zo silnejúcej ekonomiky, 2. dosiahnutie plnej zamestnanosti (asi 6-percentná nezamestnanosť) s nízkou infláciou, 3. využitie zahraničného obchodu a medzinárodných finančných trhov v prospech tvorby HDP (HNP), 4. optimalizovanie rýchlosti obnovy kapitálu ekonomiky SR ako jedine možnej základne konkurencieschopnosti a bázy celkových adaptačných procesov. |
StoryEditor
