Rizikom čerpania z fondu je nepripravenosť územia

Na projekty dopravnej infraštruktúry a životného prostredia môže Slovensko v rokoch 2004 až 2006 čerpať 254,85 milióna eur ročne pre obidva sektory. Vyplýva to zo Stratégie SR pre Kohézny fond, ktorú včera schválila vláda.
Základným kritériom na spolufinancovanie dopravného projektu z Kohézneho fondu je, že ťah musí byť súčasťou transeurópskych koridorov alebo siete TEN-T. Musí mať teda nadregionálny charakter. Ďalšími kritériami sú nadväznosť na predchádzajúce projekty, očakávaná návratnosť a maximálne využitie zdrojov fondu. Plánovaný podiel príspevku Kohézneho fondu na roky 2004 -- 2006 je v dopravnej infraštruktúre 85 percent. V prípade prekročenia limitu sa zvýši spolufinancovanie zo slovenskej strany. Výdavky zo štátneho rozpočtu na toto obdobie sa odhadujú na 33,2 milióna eur. Najväčším rizikom pri dopravných projektoch je nepripravenosť územia a jeho majetkovoprávne vyrovnanie. "Riziká, vzhľadom na časové obmedzenia, môžu vylúčiť zaradenie stavieb do podpory z Kohézneho fondu," uvádza sa v stratégii.
Slovenské projekty v oblasti životného prostredia sa týkajú zásobovania pitnou vodou, zberu a čistenia odpadových vôd a protipovodňovej ochrany. Výška príspevku sa pohybuje v rozpätí od 75 do 85 percent. Žiadatelia môžu byť len z verejného sektora. Pritom z celkového počtu obyvateľov Slovenska má vybudovanú kanalizáciu 55 percent, a nie všetky mestá majú čistiarne odpadových vôd. Za celoslovenským priemerom zaostávajú najmä Trnavský, Nitriansky a Žilinský kraj. Na okresnej úrovni je najhoršia situácia v okresoch Zlaté Moravce, Komárno, Námestovo, Čadca, Košice -- okolie a Trebišov, kde je podiel obyvateľov napojených na verejnú kanalizáciu nižší ako 30 percent.
Kohézny fond je určený pre členské štáty Európskeho spoločenstva, ktorých hrubý národný produkt na obyvateľa je nižší ako 90 percent priemeru spoločenstva. Slúži na vyrovnávanie životnej úrovne v jednotlivých regiónoch.