Ministerstvo financií a centrálna banka vidia ako reálny termín vstupu Slovenska do Európskej menovej únie roky 2008 alebo 2009. Podľa ministra financií Ivana Mikloša bude vstup do eurozóny možný hneď po tom, ako budeme schopní - udržateľným spôsobom - plniť záväzky z Maastrichtskej zmluvy. Tie hovoria o cenovej stabilite, úrovni fiškálneho deficitu, hrubého dlhu vlády, dlhodobej úrovni úrokových sadzieb a stabilite meny.
Okrem nich je na stabilné fungovanie celého zoskupenia žiaduce aj reálne priblíženie. To sa meria najmä hrubým domácim produktom na obyvateľa, ale tiež cenovou úrovňou. Od roku 2000, najmä však v posledných dvoch rokoch dochádza k dobiehaniu obidvoch ukazovateľov, pričom sa predpokladá pokračovanie tohto vývoja v nasledujúcich rokoch. Úroveň cien na Slovensku by podľa Mikloša mala o desať až pätnásť rokov dosiahnúť 75 percent cenovej hladiny únie.
V minulom roku dosiahol HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily približne 48 percent tohto ukazovateľa v EÚ. Porovnateľná cenová úroveň v SR tvorila vlani približne 41 percent úrovne v únii. To znamená, že kúpna sila koruny na trhu spoločnej Európy je asi 41 percent z jej kúpnej sily na domácom trhu. Bežný tovar, ktorý si obyvateľ Slovenska kúpi na domácom trhu za jednu korunu, ho tak na trhu eurozóny výjde na 2,45 koruny. Tento pomer sa vyjadruje indexom odchýlky výmenného kurzu.
V doterajšom vývoji sa rýchlejší reálny rast opieral o predstih v raste ekonomiky a produktivity práce oproti krajinám EÚ asi o dve percentá ročne. Dobiehanie v produktivite práce bolo na Slovensku podporené rozsiahlymi investíciami, ktoré umožnili technologickú obnovu a vyššiu účinnosť výrobných faktorov. Nemenej významné boli opatrenia na zníženie nákladov práce znižovaním prezamestnanosti.
Reálne priblíženie k úrovni únie si tiež vyžaduje pokračovať v zlaďovaní právneho systému, budovaní potrebných inštitúcií a v štrukturálnych reformách. Štruktúra slovenskej ekonomiky sa stále viac približuje stavu v únii. Počas transformácie sa výrazne znížil podiel poľnohospodárstva, ale tiež priemyslu, kým podiel služieb vzrástol.
Porovnanie výkonu ekonomiky a cenovej hladiny SR a EÚ | ||||||||
1995 |
1996 |
1997 |
1998 |
1999 |
2000 |
2001 |
2002 | |
Pomer HDP/1 obyvateľa SR/EÚ ( %, v EUR) |
15,63 |
16,48 |
17,84 |
17,92 |
16,51 |
17,49 |
18,28 |
19,53 |
Pomer HDP/1 obyvateľa SR/EÚ ( %, v parite kúpnej sily) |
45,97 |
47,94 |
49,46 |
50,05 |
49,50 |
46,21 |
47,26 |
47,80 |
Pomer cenových hladín SR/EÚ (%) |
34,00 |
34,37 |
36,07 |
35,80 |
33,35 |
37,86 |
38,67 |
40,87 |
index odchýlky výmenného kurzu |
2,94 |
2,91 |
2,77 |
2,79 |
3,00 |
2,64 |
2,59 |
2,45 |
Zdroj: Stratégia vstupu SR do Európskej menovej únie |