Niektorí z nich ešte veria v kúzla, ale dobre vedia, že do okresného mesta – hlboko v údolí – sa dovolajú malou krabičkou, ktorú môžu v Yawane používať od minulého roka. V dedine, ktorá bola pre svoju neprístupnosť počas celých dekád na okraji záujmu koloniálnej správy, dnes žije asi 400 ľudí kultúry Nungon. Niekoľko z nich, namiesto tradičného pestovania batátov pre svoju rodinu, začína dokonca podnikať. „Vzniklo asi päť jedální, obchodíkov, ale majú veľké problémy so zásobovaním. Zväčša rovnakí majitelia dodávajú kávu na medzinárodné trhy, majú i telefóny, sú v kontakte s okresným mestom, kam ju letecky posielajú, takže dochádza k spoločenskému vrstveniu,“ povedal pre Lidové noviny Martin Soukup, autor učebnice terénneho výskumu. „Mnohokrát majú lepší mobil než ja, niektoré sú dotykové,“ smeje sa.
V dedine pochopiteľne nerastie žiaden veľký biznis, v niekoľkých „večierkach“ frčí soľ a sušienky, len občas polievky, možno instantné rezance. Alkohol nemajú, niektorí Papuánci sú adventisti, takže mnoho z nich vyhlasuje, že nepije ani nežuje betel. No belošský alebo „wajtmanský“ tabak, ako znie používaný názov v komunikačnom jazyku pidgin english, obyvateľov svojou kvalitou láka. Soukup, príležitostný fajčiar fajky, musel takmer všetok hneď na začiatku pobytu rozdať. Predák Domo, ktorý má už aj notebook s prístupom na internet, potom hrdo ohlásil, že i Yawan má svoje trhovisko. Market by síce mal fungovať každý piatok od tretej hodiny, ale v skutočnosti tam nikto veľmi nebýva...
Detailná história i geografia
Soukup už druhýkrát spolupracoval s geografom Janom D. Bláhom v Univerzity J. E. Purkyně v Ústí na Labem. Spoločne mapujú príbuzenské vzťahy, ale tiež v súvislosti so životným priestorom. „Zamerali sme sa na mapovanie oblasti, ale tiež na mentálnu mapu, na to, ako obyvatelia vnímajú teritorialitu svojho územia,“ vysvetlil minulý rok Bláha, ako obaja vedci kombinujú antropológiu s kartografiou i genealógiou. Po tohtoročnom výskume majú nové dáta, mapy odhaľujú mnoho vecí, napríklad, kde sa koncentrujú najmocnejší jedinci s právom trestať, ako sa mení osídlenie pre sezónny zber kávy alebo kde fungujú nepriznané polygamné zväzky. Tieto poznatky bádatelia spájajú s koloniálnymi registrami, takže podobne dôkladne zdokumentovaný vývoj jednej lokality na PNG pravdepodobne nenájdeme. „Zmeny za sedem rokov sú obrovské. Máme ich pred očami,“ hovoria Soukup s Bláhom. Hoci sa už príslovie o ľuďoch z „doby kamennej“ mediálne sprofanovalo, dosť z neho platí pre Yawan – z uzavretej komunity kdesi na osamelom mieste, kam len občas cez mnohé údolia prišiel misionár alebo úradník samosprávy, sa stáva miesto, z ktorého sa môžete bez problémov spojiť s Olomoucom.
Papuánske internet café
Asi pätnásť kilometrov od Yawanu vyrástol vysielač. „Okolo pristávacej dráhy je pomerne dobrý signál, takže tam vzniklo niečo ako internet café – robili sme si z toho žarty, ale uchytilo sa to i medzi miestnymi,“ hovorí Soukup. Služby tu ponúkali dvaja operátori, Bee Mobile a DigiCell, od ktorých sa dá aj kúpiť prenos dát. „Zjavne sme boli prví ľudia, ktorí odtiaľ pridali príspevok na Facebook,“ hovoria.
Oplatí sa však firmám vysielač v divočine, kde si môžete kúpiť len soľ a keksy? „Pozor, dole okolo rieky Urwa je mnoho dedín, kde signál využívajú, a tam je život úplne iný ako vyššie v horách, kam nikdy nepovedie ani cesta,“ hovorí Soukup, ktorého kniha Antropologie Melanésie (2014) bola počas jeho pôsobenia v Prahe ocenená ako najlepšia monografia Karlovej univerzity. S Bláhom majú v pláne skúmať vzťahy Yawanu k okolitým dedinám, tento rok navštívili i „krajanské“ komunity na ostrove Veľká Británia, kam Nungoni cestujú za prácou na plantáže.
„Vyzerá to, že to nebola naša posledná cesta na Papuu – ďalší výskum plánujem na rok 2018,“ hovorí Soukup, ktorý do ďalšej expedície chce pribrať ďalšieho etnológa a geografa, ale navyše i lingvistu. Miestnou verziou nungončiny hovorí len asi 1 200 ľudí, pričom platí to, čo na mnohých miestach druhého najväčšieho ostrova sveta: hneď ako prejdete údolie, ľudia už majú iný jazyk. Dorozumievajú sa tiež pidžinom, teda skomoleným variantom angličtiny. Je teda jazyk Yawanu a okolia na vymretie? „Určite nie. I keď vláda prijala zvláštny nápad, že budú zakazovať výučbu na základných školách v rodných jazykoch, čo môže byť pre viaceré z nich smrteľné. No tu sa učia stále vo svojom. Navyše je dôležité, že u nich robila výskum austrálska lingvistka, ktorá spísala gramatiku, slovíčka, takže im dochádza, že sú výnimoční a nechcú svoj jazyk stratiť,“ vysvetľujú Česi etnické sebauvedomenie.
Cudzinci medzi Papuáncami
Soukup tento rok vyspovedal i pamätníkov, lebo pripravuje knihu venovanú prvým kontaktom medzi belochmi a papuánskymi etnikami. Do súhrnného diela s plánovaným názvom Cudzinci a Papuánci má v pláne zaradiť i dávne príbehy zo „svojej“, tak rýchlo sa meniacej a modernizujúcej komunity. „Sami naši asistenti boli v šoku, koľko toho ich predkovia vedia, pamätajú si. Bolo to pre nich ako zjavenie,“ hovorí Soukup. Napokon, úcta Nungonov k vlastnej kultúre rástla už minulý rok, keď im českí vedci priviezli knihu Nungon People of Uruwa (2013). Áno, o nic samých.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
