„V malých detailoch sa určite budú meniť ciele ministerstva, veď každý minister má právo na tieto zmeny,“ povedal pre HN zatiaľ jediný nominant na post nového šéfa dopravy Árpád Érsek. Pozrite si veľký prehľad dôležitých rozhodnutí a rozpracovaných projektov, ktoré čakajú na ministerskom stole.
IC vlaky
Toto je zrejme najaktuálnejšia otázka, ktorú bude musieť nový šéf rezortu riešiť. Začiatkom septembra majú byť totiž známe výsledky štúdie Výskumného ústavu dopravného o tom, či sa vrátia a v akej forme. „Ak nám to bude vychádzať, nevidím žiaden dôvod, aby sme sa nevrátili k znovuzavedeniu IC-čiek,“ povedal v rozhovore pre HN v máji Roman Brecely. V hre sú rôzne varianty návratu od luxusnejších vlakov za vysoké ceny až po hybridy medzi rýchlikom a IC vlakom, ktoré by stáli vo viacerých mestách. Možné tiež je, že sa nevrátia vôbec.
Generel a autorita
Alfou a omegou celej dopravy by mal byť dopravný generel, teda prieskum toho, akú dopravu preferujú rôzni ľudia a na aké vzdialenosti. Podľa odborníkov je toto prvá vec, na ktorú by sa mal nový minister pozrieť, len čo zasadne na top manažérsku stoličku. Vyplynú z nej totiž všetky nevyhnutné investície. Vytvoriť generel je podľa Pavla Kajánka z Výskumného ústavu dopravného záležitosťou dvoch rokov. S prieskumom súvisí dopravná autorita, ktorá bude objednávať verejnú dopravu. Znamenalo by to napríklad koniec zlých prestupov z vlaku na autobus. Autorita je však stále v nedohľadne, ministerstvo minulý týždeň potvrdilo, že teraz sa ohľadne projektu v rezorte ešte iba vymedzujú kompetencie jednotlivých pracovných skupín.
E-známky
Do knihy nefunkčných slovenských systémov sa vo veľkom zapísali e-známky. Kamery diaľničiarov síce vedia zistiť, kto jazdí po diaľnici načierno, no pokutu nikto nedostane. Aspoň zatiaľ. Minister Brecely hovoril v apríli o 20 miliónoch eur, ktoré by štát mohol zinkasovať na pokutách, keby ich zaplatenie aj vymáhal. Celé pokutovanie však bolo pozastavené, kým nenadobudne v októbri účinnosť nový zákon, ktorý zníži výšku sankcie na 150 eur. „Nechceli sme to dať do urýchleného legislatívneho konania,“ povedal na konci mája Árpád Érsek.
Cargo
Nákladný vlakový dopravca Cargo je „čiernym Petrom“ dopravy. Konsolidácia spoločnosti sa začala v roku 2013. Cargo v júni predstavilo svoju stratégiu, ako chce šetriť do roku 2020, rezort dopravy však stále nerozhodol, či si podnik ponechá. „Podľa nášho názoru to treba predať a čo najrýchlejšie sa toho zbaviť. Béla Bugár bol vo vláde ešte v roku 2006, kde zastával privatizáciu Carga,“ poznamenal odborník na dopravu Ondrej Matej. Dlh Carga bol v roku 2012 skoro 450 miliónov eur, no vlani klesol na menej ako tridsať percent z tejto sumy.
Odkladanie D1
Podstatné bude tiež určiť, čo s jednotlivými úsekmi na chrbtovej kosti slovenských ciest. D1 čaká na dokončenie už dekády, viaceré stavby okolo Žiliny a Ružomberka sú však zase v sklze. Projekt Turany-Hubová ešte ani nemá presné trasovanie a tunel Čebrať, ktorý je za týmto úsekom, bude meškať. V hre je pre hroziace zosuvy pôdy zmena trasy, ktorá by vyšla na sto miliónov eur. Ondrej Matej z Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo to považuje za vinu zhotoviteľa, ktorý si mal dať spraviť geologický prieskum hneď na začiatku. Zhotoviteľom úseku je konzorcium firiem OHL ŽS a Váhostavu-SK. „Čebrať bude zaujímavá v tom, či Váhostav dostane doplatené a zachráni sa v reštrukturalizácii, alebo nedostane, a tým štát príde o peniaze, za ktoré vykúpil pohľadávky od živnostníkov,“ povedal Matej. Váhostav sa bráni, že samotný tunel nestavia a že žiadnu doplatenú sumu od štátu nedostane. Pri obchvate Prešova sa zase zabudlo, že treba spraviť novú environmentálnu štúdiu.
Toto všetko musí ustrážiť nový minister dopravy
1. D1 Turany-Hubová
Najťažší úsek D1 za skoro 740 miliónov nebude podľa rezortu životného prostredia skôr ako v roku 2026. A bez neho nebude diaľnica do Košíc. Dlho sa pritom riešilo, či zvoliť variant po povrchu alebo cez tunel Korbeľka.
2. Bratislavský obchvat
V máji mala NDS vykúpených skoro 90 percent pozemkov. Transparency International upozornila, že ide o najväčší pozemkový biznis posledných rokov. Pozemok pod obchvat takto výhodne predal aj Béla Bugár. Obchvat bude stáť 1,76 miliardy a stavia ho španielska Cintra. Štát jej bude splácať 52,8 milióna ročne.
3. D1 Budimír-Bidovce
Stavať ho bude firma Skanska, no na úsek chýba nová štúdia dosahov na životné prostredie. NDS ho chce začať stavať tento rok, ale nová štúdia tak skoro zrejme nebude.
4. D1 Prešov, západ-Prešov, juh
Stavať bude Doprastav a Eurovia za 356 miliónov, no aj tu je problém stará štúdia dosahov na životné prostredie. Zákazka bola kritizovaná ako predražená – Inštitút INEKO tvrdil, že ušetriť sa dalo 20 percent z ceny.
5. D3 Čadca, Bukov-Svrčinovec
Stavba čaká na zhotoviteľa, ktorým bude zrejme firma Strabag. Navrhla najnižšiu cenu 239 miliónov eur. Inštitút INEKO tvrdí, že aj táto zákazka je predražená.
6. Dostavba tunela Višňové
Najdlhší tunel bude merať 7,5 kilometra a hotový má byť v roku 2019. Treba preto ustriehnuť, aby stavba nemeškala. Višňové stavajú Taliani zo Salini Impregilo a firma Dúha podnikateľa Miroslava Remetu za viac ako 400 miliónov za celý úsek.
7. Dostavba tunela Čebrať
Práce skomplikoval zosuv pôdy. Dvojkilometrový tunel mal byť hotový na budúci rok, no nestihne sa to. Stavba sa predraží o 100 miliónov a je rozhodujúca pre ďalšie fungovanie Váhostavu.
8. Križovatka Triblavina a rozšírenie diaľnice do Trnavy
O počet pruhov a riešenie s kolektormi alebo bez nich sa naťahuje NDS a rezort dopravy s bratislavským krajom a starostami dotknutých obcí. Diaľničiari sľúbili riešenie s kolektormi, obce tvrdia, že NDS zavádza a vodiči zatiaľ jazdia na úzkej diaľnici aj po odstavných pruhoch.
9. Druhá rúra Braniska
Bez druhého pásu v tuneli nebude D1 plnohodnotnou diaľnicou. NDS tvrdí, že s výstavbou sa treba poponáhľať, inak prekročia intenzity dopravy v nasledujúcich rokoch bezpečnostné limity.
10. Súťaž na železničnú trať Bratislava – Banská Bystrica
Okolo súťaže je teraz ticho. O trať budú bojovať štátne železnice, RegioJet aj ostatní dopravcovia.
11. IC vlaky na trati Bratislava – Košice
IC vlaky sú od januára pasé, no vláda sa zaviazala prehodnotiť ich návrat. Aktuálne Výskumný ústav dopravný skúma, či je to možné a v akej forme.
12. Modernizácia železničnej trate Púchov – Považská Teplá
Na trati sa zvyšuje rýchlosť na 160 kilometrov za hodinu. Zákazku vyhralo združenie na čele s Doprastavom, ktorý nedávno prešiel reštrukturalizáciou. Železnice si od neho preto pýtajú bankové záruky, aby predišli kauze Váhostav.
