Areál čokoládovne, kde sa vyrába známa tyčinka Deva, je na okraji Trebišova pri priemyselnom parku. Pri vstupe na vrátnici dostávam navštívenku a mierim do administratívnej budovy.
V pracovni ma víta spolumajiteľ trebišovskej firmy ChocoSuc Partner Jaroslav Kaifer. Na stole má plné krabice vzoriek čokoládových tyčiniek Deva s rôznymi príchuťami. Okrem tradičnej s rumovou plnkou tam vidíme aj kokosovú, karamelovú, kávovú či Milkino, ktorá pripomína chuťou Kinder čokoládu. Nechýbajú ani vzorky ručne robenej belgickej čokolády s posypom s orieškami a kandizovaným ovocím. „Tie vyrábame najmä na vývoz, ale predávame ich aj v našich nových kamenných predajniach napríklad v centre Košíc či v Auparku v Bratislave,“ vysvetľuje spolumajiteľ.
Zanedbaná Deva
Keď advokát Jaroslav Kaifer kúpil spolu s bratom Jurajom tento cukrovinkársky podnik pred troma rokmi, vedel, do čoho ide. Juraj tu už šesť rokov pôsobil ako finančný riaditeľ. Košickí podnikatelia prevzali fabriku od belgickej firmy Leonidas, ktorá zmenila svoju stratégiu a zo Slovenska chcela odísť. Belgičania podnik kúpili na konci 90. rokov minulého storočia a do závodu zainvestovali, zmodernizovali a rozšírili výrobu o svoje produkty. Trebišovský závod však brali skôr ako jednu z mnohých výrobných fabrík s lacnejšou pracovnou silou a jednou konkurenčnou výhodou – zachovanou ručnou výrobou čokoládových produktov. „Až 80 percent produkcie tvorili ich privátne značky a na rozširovanie značky Deva sa nesústredili,“ tvrdí Kaifer.
Investovať opatrne
Trebišovská čokoládovňa dnes vyváža z celkovej produkcie len 55 percent do zahraničia, najmä do západnej Európy, pretože v posledných rokoch pri zachovaní objemu produkcie na export zvýšili domáci predaj aj výrobu. „Predaje vlastnej značky Deva nám za posledné tri roky vzrástli o 190 percent a dnes tvorí domáca výroba okolo 45 percent produkcie,“ informuje Košičan. Terajší majitelia preto chcú výrobu naďalej rozširovať a investovať aj do obnovy strojov a liniek. Zatiaľ sa zamerali na obnovu areálu a na zvýšenie energetickej úspornosti budov a výroby. „Lenže nahradiť technologické zariadenia novými je zložité, a to tak z pohľadu výroby, ako aj financií. Preto máme skôr záujem obnovovať technológiu kúpou nových strojov popri prevádzke starších,“ prezrádza Kaifer.
Tiež by chceli požiadať o nevratný štátny investičný stimul v objeme troch až piatich miliónov eur. Košičania neplánujú ísť do obrovských úverov, pretože sú opatrní. Automatizovať výrobu úplne tiež nechcú, lebo by stratili konkurenčnú výhodu – ručnú výrobu čokolády, ktorá zahŕňa tvarovanie čokolády či marcipánu. V súčasnosti má fabrika okolo stovky zamestnancov, pričom v sezóne, ako v čase našej návštevy, tam pracuje asi 120 ľudí. „Po rozšírení výroby by sme chceli zvýšiť počet zamestnancov o desať percent,“ prezrádza Kaifer.
Ručná práca
Vo výrobe vidíme, ako zamestnankyne, ktorých je tu drvivá väčšina, sypú oriešky a sušené ovocie na veľmi tenké plátky čokoládových mendiantov, čo sú v technickej hantírke študentské groše. „Čokoládu síce na bežiaci pás dávkuje stroj, ale ženy musia dávať pozor, či je tabuľka dostatočne hrubá na to, aby orechy či mandle nepresvitali na druhú stranu, a aby sa uchytili,“ vysvetľuje grif Kaifer. Na druhej strane, ak je čokoládová minca veľmi hrubá, sú to kazové kusy. Končia vo vedre na druhom konci pásu.
Práve pokračuje prvá zmena po obednej prestávke. Sledujeme, ako sa rodia marcipánové kocky s orechmi na povrchu. V prvej miestnosti ženy ručne dekorujú do plastových foriem čokoládové oči, ktoré potom pristanú na oranžových tekviciach. Vyrába sa tam totiž halloweenová produkcia.
Hoci je horúci august, v závode už „fičia“ na výrobe vianočnej produkcie – fondánových salónok a vianočných kolekcií. „Tento tovar už dodávame obchodným reťazcom v septembri,“ vysvetľuje logistiku firmy Kaifer. Kvalitná čokoláda vydrží rok, takže predstih a skladovanie jej chuti neprekáža. „Horšie je, že predajnosť vianočného sortimentu na Slovensku klesá, takže musíme vyvíjať a predávať aj iné výrobky,“ priznáva konateľ. Neskôr v sklade vidíme sušené želé v tvare rôzneho ovocia. Sú v drevených sitách, kvôli sušeniu nemôžu byť ani v plaste ani v kovových debniach.
Oživenie značky
Okrem rozširovania domácej produkcie Kaiferovci oživujú aj značku Deva. Jednak širším sortimentom, ale aj špecializovanými obchodmi s čokoládou. Tak chcú dostať do povedomia zákazníkov tradičnú značku Deva a BonAmi, pod ktorou vyrábajú želé výrobky. Popri trebišovskej predajni už otvorili dve v Košiciach a Bratislave a plánujú preniknúť aj do ostatných krajských miest na Slovensku. Hoci v trebišovskom závode už nevyrábajú vlastnú čokoládu ako surovinu, podobnosť tradičnej chuti sa im podarilo zachovať aj s dovážanou belgickou čokoládou.
Okrem Slovenska a západnej Európy chcú Kaiferovci so značkou Deva preniknúť najmä na český trh cez veľkých distribútorov aj cez reťazce. „Každý trh má špecifické chute a konkurenciu, takže prienik nie je ľahký. Ak by sa nám to podarilo, výrobu by sme mohli zdvojnásobiť,“ priznáva Kaifer. Konkurencia je na tomto trhu silná nielen od tradičných značiek ako sú Orion či Figaro, ale aj v podobe lacnej čokolády z Poľska. Na Ukrajinu zatiaľ Košičania neplánujú ísť, hoci tam majú rozbehnuté rokovania s odberateľmi tabuľkových čokolád. Prioritou firmy je skôr preniknúť do strednej Európy, teda do okolitých štátov, ako je Maďarsko a Poľsko a udržanie si západoeurópskych trhov, ako je Belgicko a Francúzsko. Tam vyvážajú drahšie čokolády najmä pod privátnymi značkami odberateľov.
História závodu
1951 – V Trebišove vzniká továreň na výrobu cukroviniek, cukríkov a salónok.
1955 – Závod začína vyrábať aj čokolády a klasické tyčinky s rumovou príchuťou. Na obale je najprv tancujúce dievča v ľudovom kroji v písmene D.
1975 – Logo tyčinky získava dnešnú grafickú podobu – dievčaťa v šatke.
70. – 80. roky – Závod sa modernizuje. Pribúdajú nové linky na výrobu tvrdých bonbónov a želé. Rozširuje sa výroba čokolády na plne automatizovaných formovacích linkách.
1989 – Dochádza k deleniu Československých čokoládovní. Značku tyčinky Milena získavajú Česi, tá z Trebišova sa premenovala na Devu v polovici 90. rokov – objemom výroby sa fabrika stáva druhým najväčším producentom cukroviniek na Slovensku.
1999 – Devu kúpila belgická čokoládová firma Leonidas. Investuje do modernizácie a prestavby závodu a zavádza výrobu vysokokvalitných čokoládových praliniek a cukroviniek.
2013 – Firmu kupujú bratia Kaiferovci z Košíc.