Dcérska spoločnosť automobilky Tatra Trucks dostala impulz pre rozvoj po tom, čo sa prepojila s metalurgickým závodom v Dubnici nad Váhom.
„Obchodné oddelenia oboch firiem úzko spolupracujú, hľadáme ďalšie synergie, spojenie nám pomohlo aj pri nákupe surovín,“ vysvetľuje Pavel Svoreň, predseda predstavenstva ako v spoločnosti Tatra Metalurgie, tak aj v slovenskej firme ZŤS Metalurgia.
„Navyše teraz môžeme lepšie vyhovieť našim zákazníkom, napríklad v prípade, keď dopytujú výrobky väčších rozmerov, než môžeme spracovať v Kopřivnici. Pred tým sme ich museli odkazovať na konkurenciu alebo zabezpečovať výrobu externe, dnes môžeme výrobu zaistiť v podstate v ,skupine'.“
Spoločnosti Tatra Metalurgie a ZŤS Metalurgia sú prepojené aj akcionársky, prostredníctvom spoluakcionára Tatry Jaroslava Strnada.
Práve on je spoluvlastník slovenskej firmy, v ktorej je Pavel Svoreň predsedom predstavenstva.
Prepojením firiem pôsobiacich v areáli kopřivnickej automobilky Tatra a dubnického strojárskeho kombinátu sa zároveň rozšírili aj možnosti ponuky zbrojnej techniky firiem združených v Strnadovom holdingu Czechoslovak Group.
Tie už teraz ponúkajú vedľa vojenského programu Tatry tiež obrnené vozidlá Pandur alebo Titus. A v spojení s dubnickým závodom môžu zasiahnuť aj do chystaných zákaziek pre české armádne delostrelectvo. V Dubnici totiž dodnes existuje napríklad technológia pre výrobu hlavní.
Česká armáda chcela v rámci modernizácie delostrelectva nakúpiť nové zbrane, pre nedostatok peňazí sa nakoniec uchýlila k modernizácii samohybných húfnic Dana, postavených na podvozku od Tatry. A v hre je aj výmena pôvodných hlavní ráže 152 mm za nový rozmer ráže 155 mm, ktorý zodpovedá štandardom NATO.
„V rámci spoločností Tatra Metalurgie a ZŤS Metalurgia nevyrábame priamo zbrane ani vojenské vozidlá, ale dokážeme dodávať komponenty pre ich výrobu. V Dubnici napríklad máme hlbinné pece použiteľné pri výrobe hlavní,“ vysvetľuje Pavel Svoreň.
„Našu výrobu nechceme špecializovať len na obranný priemysel. Dlhodobo sa ju snažíme mať postavenú na troch stĺpoch. Štyridsať percent by mala zaberať železničná výroba, štyridsať percent obranný priemysel, a ako rád hovorím, ďalších štyridsať percent výroby chceme zamerať na dodávky manipulačnej techniky. Napríklad žeriavov pre prístavy a podobne.“