Administratívne budovy pribúdajú v hlavnom meste ako huby po daždi. Iba do konca tohto roka sa odhaduje, že na realitný trh pribudne viac ako 60-tisíc štvorcových metrov nových kancelárskych priestorov vysokého štandardu. Niektorí developeri sa domnievajú, že obrovská ponuka stlačí ceny nájmu za kancelárie a Bratislava sa do troch rokov "umravní" na nižšej pozícii ako Praha a Budapešť. Iní na pokles cien nevidia priestor. "Dopyt po kancelárskych priestoroch je dvojnásobný ako tohtoročná ponuka," tvrdí výkonný riaditeľ poradenskej spoločnosti na trhu s nehnuteľnosťami Laurie Farmer. Vychádza pritom z toho, že po posunutí hraníc Schengenskej dohody Bratislava zarobí na blízkosti Viedne a lacnej, ale odbornej pracovnej sile. Tieto dva fakty budú podľa Farmera motivovať firmy, aby u nás naďalej investovali.
Umiernenejšie sa na celú záležitosť pozerá šéf slovenskej dcéry investorskej spoločnosti TriGránit Development Corporation Gábor Zászlós. "Ponuka administratívnych priestorov je obrovská. Nevylučujem teda, že sa situácia vo výške nájomného prelomí," povedal. Situácia, keď sa niektoré bratislavské kancelárie ponúkali za vyšší nájom ako v Prahe, vo Viedni či v Budapešti, by sa podľa neho nemala v budúcnosti opakovať. Po vstupe do EÚ nevidí trhovú šancu ani tak pri ponuke vysokoštandardných kancelárskych priestorov zahraničným firmám, ako skôr pri orientácii na takzvaný stredný stav. "Príliš veľký prílev zahraničných gigantov už veľmi očakávať nemôžeme. Zvýšený dopyt po lepších kanceláriách napríklad v zrekonštruovaných priestoroch možno skôr čakať od stredne veľkých domácich firiem, ktoré, ak začnú zodpovedne a šetrne podnikať, budú rásť," povedal Zászlós. Veľa však môže zmeniť pripravovaná daňová reforma, ktorá by mohla prilákať firmy z ČR, Maďarska, Poľska a Zászlós nevylučuje, že aj z Rakúska.
Najviac obchodov a investícií na slovenskom trhu nehnuteľností sa tradične viaže na Bratislavu. V regiónoch majú podľa Farmera šancu iba investície do obchodných centier, pre ktoré je na Slovensku ešte stále dostatok priestoru. Samostatnou kapitolou sú Košice. Aj keď by mohli byť centrom záujmu investorov do nehnuteľností, Farmer tvrdí: Košice jednoznačne doplácajú na zlé dopravné prepojenie a chýba im nie jedna, ale aspoň dve diaľnice.
| Za čo sa v SR ponúkali kancelárie | ||
| (v Sk/m2/rok, nižší štandard až nadštandard) | ||
|
krajské mesto |
jar 2002 |
jar 2003 |
|
Bratislava |
1 900 až 14 000 |
2400 až 11 000 |
|
Nitra |
1 500 až 3 500 |
1 300 až 3 300 |
|
Trnava |
1 800 až 4 000 |
2000* až 2 500 |
|
Trenčín |
2 000 až 4 000 |
2500* |
|
Žilina |
1 200 až 4 000 |
2 000 až 4 500 |
|
Banská Bystrica |
1 400 až 4 000 |
1800* |
|
Košice |
1 500 až 4 000 |
2500* až 3 250 |
|
Prešov |
1 500 až 2 500 |
1800* |
| * zdroj uvádza len cenu u bežného štandardu, dôvodom môže byť malý počet zrealizovaných obchodov, údaj je prípadne doplnený HN o najvyššiu dostupnú inzerovanú cenu z jarnej ponuky realitných kancelárií | ||
| Zdroj: NARKS | ||