Biznisu nahráva pestrosť kraja

„Platíme dane a odvody, čo je pre nás samozrejmosťou. Konečne niekto urobil nejakú tabuľku a súťaž, v ktorej vyzdvihol tieto malé regionálne firmy.“ Takto komentoval Ľubomír Kanas, konateľ spoločnosti Galvex, skutočnosť, že jeho firma sa v utorok večer stala víťazom rebríčka Top 10 firiem regiónu v Banskobystrickom kraji v kategórii výrobných podnikov s obratom dva až desať miliónov eur.

Príbehy úspechu
Vo farmaceutickej tradícii tejto rodinnej firmy, ktorá sídli v Banskej Bystrici a zamestnáva 36 ľudí, bude pokračovať aj ich syn. „Podnikáme vo výrobe liekov pre domáci aj zahraničný trh, teda ide o produkty s vysokou pridanou hodnotou. Začínali sme pred 25 rokmi s tromi zamestnancami,“ dopĺňa jeho manželka Libuše Kavasová.

Banskobystrický región má mnoho ďalších podobných príbehov. Napríklad úspešného lekára pôvodom z Afganistanu Obaidullaha Mira, ktorý sa so svojou súkromnou klinikou Miramed stal víťazom v kategórii mikrosegmentu s obratom od 500-tisíc do dvoch miliónov eur. „Situácia sa obracia. Niekto si začína všímať firmy aj v takom malom meste, akým je Rimavská Sobota. A to nie hocijaké, ale také, ktoré poctivo platia dane a odvody,“ podčiarkol Mir.

V podnikaní na Slovensku mu chýba seriózne prostredie. „Z legislatívneho hľadiska sa spomína veľa vecí, avšak z ľudského hľadiska mi chýba serióznosť. Pokiaľ sa toto kritérium hodnotí, tak ma to teší,“ tvrdí pre HN Mir. Ten zamestnával okolo 80 ľudí, časť firmy však predal a momentálne má jeho klinika 40 ľudí. Na druhej strane pripúšťa, že podnikanie nie je jednoduché v žiadnej oblasti, nielen v zdravotníckych službách. Preto treba mať na biznis pevné nervy.

Jednou nohou vo väzení
V panelovej diskusii HNClubu to potvrdil aj majiteľ Banskobystrického pivovaru Branislav Cvik. „Stačí húževnatosť, vytrvalosť, dobrý produkt, na ktorom postavíte celú obchodnú a výrobnú stratégiu, a pevné nervy.“

To všetko jemu a jeho spoločníkovi pomohlo zapustiť korene v Banskej Bystrici a z krachujúcej firmy postaviť na nohy prosperujúci pivovar. „Boli sme jednou nohou vo väzení a jednou v psychiatrickej liečebni. Keď sme prišli, vo firme nefungovalo nič,“ vraví Cvik.

Teraz majú na výplatných páskach aj s dcérskymi spoločnosťami okolo 200 ľudí a už desiaty rok sú v kladných číslach. „Príjem musí byť vždy vyšší ako výdaj. Keby to takto fungovalo aj inde, tak sa teraz máme všetci len dobre, alebo len lepšie,“ uviedol Cvik, ktorý priznáva, že v Bratislave majú problém presadiť sa. Pôsobia tam totiž dvaja globálni hráči, ktorí vlastnia až 90 percent slovenského trhu.

Rôznorodosť regiónu
Pestrým možnostiam podnikania v tomto regióne nahráva jeho rôznorodosť. Štátny tajomník rezortu hospodárstva Rastislav Chovanec avizoval príchod IT firmy. „Vedel by som si predstaviť projekty s vyššou pridanou hodnotou, ktoré by skončili v Banskej Bystrici. V menej rozvinutých regiónoch by sa darilo dobrým biznis plánom v poľnohospodárstve a potravinárstve,“ dodal.

Za najväčšiu chybu považuje, ak starostovia, primátori či úrady odkrývajú rokovania o prípadných investíciách ešte predtým, než sa uzavrú. Pripustil tiež, že na slabú infraštruktúru doplácajú najmä odľahlé časti. „Hneď ako sa vybuduje infraštruktúra, tak je oveľa jednoduchšie tam dotiahnuť aj investorov. Dúfam, že tak ako R1 pomohla Banskej Bystrici a Zvolenu, podobne to bude aj v prípade južnej trasy, aby sme mohli nasmerovať investície do týchto oblastí,“ uvádza Chovanec.

Banka mení stratégiu
Do súťaže sa tohto roku zapojili aj obchodné a výrobné mikropodniky. „V malých a stredných podnikoch vidíme potenciál. Potrebujú podporu nielen štátu cez dane a odvody, ale aj poradenstvo cez bankové a finančné inštitúcie. Práve preto sme rozvinuli našu sieť a počet našich klientov sa vďaka tomu rozrastá,“ hovorí František Doležal, riaditeľ UniCredit Bank pre malé a stredne veľké firmy.

Banka má kladné ohlasy a dokáže flexibilne reagovať na požiadavky a za klientmi aj pricestovať. „Vieme, že v okrese Poltár prebieha relatívne úspešný pokus o oživenie sklárskej výroby. Zaujímavý je pre nás aj okres Lučenec a Rimavská Sobota. Podporujeme našich klientov – poľnohospodárov, ktorým sa tam veľmi dobre darí,“ doplnil Doležal.

Región má potenciál aj pokiaľ ide o rozvoj agrobiznisu a turizmu. Podľa Doležala je to výzva nielen pre podnikateľov, ale aj bankárov a samosprávy. „Nerobíme rozdiel medzi firmou z regiónov a miest. Dôležitá je pre nás zmysluplnosť podnikateľského zámeru,“ podčiarkol.

Digitalizácia a elektronizácia
Doležal pripomenul naďalej komplikovaný spôsob zakladania obchodných spoločností na Slovensku. Ministerstvo hospodárstva pripravuje tridsiatku opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia. „Chceme skrátiť lehoty. V princípe by sa dokument mal poslať štátnej správe len raz, potom už bude prebiehať komunikácia len elektronicky,“ povedal Chovanec.

To je podľa jeho slov aj top prioritou podpredsedu vlády Petra Pellegriniho. Pripomenul tiež, že daňové úrady komunikujú s podnikateľmi len elektronicky a rezort bude podporovať práve zavádzanie informačných technológií vo firmách. Na pomoc podnikateľom slúži tiež Národné podnikateľské centrum v rámci Slovak Business Agency, na ktorom môžu vybaviť všetko na jednom mieste. Dostanú informácie o rôznych grantových schémach, ktoré môžu využiť v rámci financovania vstupu zahraničné trhy. Chovanec prisľúbil, že tento typ služieb sa rozšíri aj do ostatných regiónov.

ANKETA
Ako hodnotíte súťaž Top 10 firiem regiónu a v čom vidíte jej zmysel?

Milan Seliak, business development consultant Bisnode:

Oporou sú malé firmy
Cieľom je vyzdvihnúť zdravé, dobré spoločnosti, ktorým sa darí. Sledujeme zvyklosti firiem. O zlých sa hovorí, ale tie dobré si málokto všíma. Štát dnes pozerá väčšinou po top investíciách, tie majú aj silné páky cez rôzne aliancie. Títo malí a strední podnikatelia majú veľmi malý tlak na štát a aj ich podpora je slabá. Pritom tie sú práve oporou zamestnanosti na Slovensku. Väčšinou majú dlhoročnú tradíciu v regióne, často ide o rodinné podniky. Chceme na ne poukázať, že sa v nich dá podnikať zdravo a aj ich vyzdvihnúť.

František Doležal, riaditeľ pre malé a stredne veľké firmy UniCredit Bank:
Budúcnosť majú mikropodniky
Meníme stratégiu. Naša banka plánuje malé firmy s obratom pod dva milióny eur stiahnuť pod svoje firemné centrá. V mikropodnikoch vidíme budúcnosť. Dostanú rovnaký servis ako stredne veľké firmy. Potrebujú podporu nielen štátu cez dane a odvody, ale aj poradenstvo bankových a finančných inštitúcií. Práve preto rozvíjame našu sieť a počet našich klientov sa vďaka tomu rozrastá. Je príjemné počuť, ak našu prítomnosť na konkrétnej pobočke oceňujú. Na druhej strane aj to, že za nimi vieme pricestovať.

Ľubomír Kanas, konateľ Galvex:
Platiť dane je prirodzené
Konečne niekto urobil nejakú tabuľku a súťaž, v ktorej vyzdvihol tieto firmy. Darí sa nám, platíme dane a odvody, lebo to považujeme za niečo prirodzené. Tak, ako sa musia dodržiavať určité pravidlá aj v bežnom živote. Syn s priateľkou pokračujú v rodinnej tradícii. Sme radi, že niekto si všíma aj menšie firmy, ako sme aj my.

Obaidullah Mir, konateľ Miramed:
Treba mať pevné nervy
Z legislatívneho hľadiska sa spomína veľa vecí, avšak z hľadiska ľudského mi chýba serióznosť v podnikaní na Slovensku. Pokiaľ sa toto kritérium hodnotí ako pozitívne, tak ma to teší. Som rád, že moja malá firma patrí k top firmám regiónu. Sme súkromné zdravotnícke zariadenie, poskytujeme zdravotnícke služby. Avšak podnikanie nie je jednoduché v žiadnej oblasti. Treba mať pevné nervy.