Keď RegioJet vezie cestujúcich do Komárna alebo, naopak, do Bratislavy, nákladná doprava má na vyťaženej trati nútené prestoje. Ministerstvo dopravy si uvedomuje negatívne dôsledky pre nákladných dopravcov, ktorí však podľa neho nemalou mierou prispievajú k zamestnanosti a rozvoju samotného regiónu. Šéf rezortu dopravy Árpád Érsek preto znova otvára tému rozšírenia trate do Komárna o druhú koľaj.
Podľa šéfredaktorky Železničnej revue Desany Mertinkovej začalo byť na koľajniciach rušno po príchode spoločnosti Metrans Danubia do Dunajskej Stredy v roku 2000. „Spoločnosť tam vybudovala v súčasnosti najvýkonnejší terminál intermodálnej prepravy na Slovensku.“ Z Dunajskej Stredy a späť jazdia pravidelné kontajnerové vlaky do Hamburgu, Rotterdamu, Terstu či Istanbulu. Mertinková pripomína, že keď prišiel v roku 2012 na túto trať RegioJet, zvýšil sa tým aj počet osobných vlakov.
Chcú viac vlakov
Trať je v súčasnosti jednou z najvyťaženejších na Slovensku. Žlté vlaky po nej vozia viac ako 7-tisíc ľudí denne a Metrans k tomu pridáva svojich dvanásť párov nákladných. „Nákladné vlaky sú vytlačené do neatraktívnych časových polôh, pri vyhýbaní sa osobným vlakom na jednokoľajnej trati musia často zastavovať, respektíve sa predlžujú ich vynútené prestávky,“ dodala Mertinková. Pritom existuje záujem oboch dopravcov výkony zvýšiť. „Ak sa podarí trať zdvojkoľajniť, pomôže to rozvoju osobnej dopravy, ale aj možnostiam toho, že by sme my zvýšili prepravu o ďalšie vlaky,“ povedal generálny riaditeľ Metransu Danubia Peter Kiss. Teraz to podľa neho nejde práve preto, že sa vlaky krížia s osobnou dopravou. Kiss pripomína, že okrem zdvojkoľajnenia by sa trať mohla aj elektrifikovať, elektrické rušne by potom totiž nemuseli meniť v Bratislave a Dunajskej Strede za diesel.
Ministerstvo dopravy o konkrétnych termínoch zdvojkoľajnenia hovoriť nechce. Časť trate je súčasťou bratislavského železničného uzla, na ktorý sa robí štúdia. Hotová má byť do augusta budúceho roku.
Trest za úspech
Na trati má teraz veľké problémy hlavne žltý dopravca. V rannej špičke odvezie jedným spojom až šesťsto ľudí, vlaky sú preplnené a ministerstvo dvíha varovný prst, že ak sa to nezmení, hrozia sankcie. Zvyšovať počet vlakov pritom RegioJet nemôže. „Zvýšenie výkonov nie je možné práve s ohľadom na maximálnu možnú priepustnosť trate, ktorá už nemá rezervu,“ myslí si bývalý riaditeľ železníc Pavel Kravec. Práve preto má druhá koľaj zmysel aj pre súkromného dopravcu, pre ktorého je teraz jedinou alternatívou zvýšenie počtu jazdných súprav.
Prečo je RegioJet preplnený?
Rezort dopravy zistil, že vo štvrtine spojov RegioJet nenasadzuje taký počet jednotiek, aký sľúbil. Dopravca sa bráni, že má niektoré súpravy nepojazdné po nehodách. Naposledy sa vlak RegioJetu zrazil s kamiónom v utorok, čo je za posledný polrok už tretia nehoda. Výsledkom sú tri nepojazdné súpravy z dvanástich celkovo nasadených na túto trať. „V priebehu nasledujúceho mesiaca plánujeme zatiaľ kapacitu zvýšiť tak, aby sme pokryli výpadky po nehodách,“ informoval hovorca RegioJetu Aleš Ondrůj. Vlaky však boli preplnené aj pred nehodami, spojenie Bratislava – Komárno dlhodobo potrebuje zvýšiť prepravné kapacity. „O ďalšom zvýšení vedieme rokovania s ministerstvom – vidíme snahu ministra Érseka situáciu riešiť,“ dodal Ondrůj.
Rezort naposledy zvyšoval kapacitu v januári 2015 po zavedení dopravy zadarmo. Ondrůj pripomína, že v zmluve so štátom stojí, že zvyšovať by sa malo, keď bude počet cestujúcich dlhodobo prekračovať kapacitu spojov o viac ako 15 percent. „Na linke pritom rastie počet cestujúcich kontinuálne o viac ako 20 percent a tým, ako rastie počet obyvateľov, ktorí sa sťahujú na Žitný ostrov, tak sa dá rovnaký trend očakávať aj v ďalších rokoch,“ dodal Ondrůj. RegioJet má pripravené ďalšie dve súpravy, ktoré môže na linku nasadiť.
Radim JančuraPeter Mayer
StoryEditor
RegioJet musí bojovať o svoju prvú trať
Ďalšie vlaky potrebujú súkromný aj nákladný železničný dopravca, bez rozšírenia o druhú koľaj sú však nereálne. Rezort dopravy rozšírenie nevylučuje.