Nezamestnanosť na Slovensku v optike verejnej mienky

Prvá vlna veľkého prepúšťania nastala po roku 1991 a razom sa nezamestnanosť dostala na úroveň 12 %. Odvtedy mala miera nezamestnanosti stúpajúcu tendenciu, podľa oficiálnych štatistík však neprekročila 20 %, aj keď najmä v niektorých mesiacoch roka 2001 sa k tejto hranici tesne priblížila.

Nezamestnanosť na Slovensku podľa štatistických ukazovateľov predstavovala v auguste 2003 hodnotu 14,4 %. Je potrebné konštatovať, že v mnohých okresoch Slovenska je nezamestnanosť vyššia ako 20 %. Minister práce Ľ. Kaník dokonca pripúšťa, že na budúci rok ešte klesne na štandardnú európsku úroveň. MPSVR pripravilo niekoľko návrhov zákonov, ktoré by mali pomôcť k zníženiu nezamestnanosti a väčšej motivácii pracovať. Navrhované zmeny by mali začať platiť od nového roka a týkajú sa tak nezamestnaných, ako aj zamestnávateľov. Ide predovšetkým o rôzne príspevky (na sťahovanie za prácou, na cestovné, na vzdelávanie, na samostatne zárobkovo činné osoby, ale aj podpora zdravotne postihnutých nezamestnaných).
Ústav pre výskum verejnej mienky (ÚVVM) pri Štatistickom úrade SR začiatkom augusta tohto roka mapoval názory na vzorke 1251 respondentov, v ktorých mali vyjadriť postoje k tejto problematike, zhodnotiť svoje vyhliadky na trhu práce, prípadne ako by si počínali, ak by sami patrili medzi nezamestnaných.

Očakávania
Ministrov optimizmus o znížení nezamestnanosti má rovnaký v súčasnosti 15 % obyvateľstva, ak spočítame tých, podľa ktorých sa nezamestnanosť mierne, resp. výrazne zníži (graf č.1). Z odpovedí na anketovú otázku "Ako sa bude vyvíjať nezamestnanosť na Slovensku v najbližšom polroku?" ďalej vyplýva, že omnoho viac je takých (46 %), ktorí, naopak, predpokladajú nárast nezamestnanosti v najbližšom polroku, z nich tretina mierny a 13 % výrazný. Viac ako tretina respondentov sa vyjadrila, že miera nezamestnaných v tomto období by sa nemala nijako meniť.
V skupine tých, ktorí predpokladajú výrazný nárast nezamestnanosti v najbližších šiestich mesiacoch, sú zastúpení prevažne 60- a viacroční, nezamestnaní a obyvatelia Prešovského kraja (všetci po 20 %). V optike politických inklinácií výrazný nárast nezamestnanosti očakávajú prívrženci opozičného ĽS-HZDS (22 %). S miernym zvýšením nezamestnanosti počítajú viac ako iní hlavne oslovení maďarskej národnosti (42 %), ostatní ekonomicky neaktívni (39 %), z regionálneho pohľadu respondenti bývajúci v sídlach od 2-tisíc do 10-tisíc obyvateľov (38 %), v Nitrianskom (39 %) a Banskobystrickom kraji (43 %). Mierny nárast nezamestnanosti v najbližšom polroku bude aj podľa sympatizantov KSS (47 %) a SMK (45 %). O tom, že nezamestnanosť v budúcich šiestich mesiacoch zostane na rovnakej úrovni ako je teraz, sú presvedčení viac ako celoslovensky priemer najmä podnikatelia (41 %), kvalifikovaní robotníci (42 %) a opýtaní v Bratislavskom , Trnavskom (po 45 %) a Košickom kraji (41 %). Tento predpoklad taktiež vo zvýšenej miere deklarovali potenciálni voliči strán vládnej koalície ANO (43 %), KDH (44 %) a SDKÚ (49 %). Mierne zníženie nezamestnanosti v najbližšom polroku očakávajú hlavne vysokoškolsky vzdelaní respondenti (24 %), podnikatelia (25 %) a prívrženci najsilnejšieho vládneho zoskupenia SDKÚ (20 %). Odpoveď, že nezamestnanosť sa "výrazné zníži", nezaznamenala štatisticky významné odchýlky od celoslovenského priemeru v žiadnej zo skúmaných sociodemografických kategórií.

Vyhliadky občanov
Ekonomicky aktívnych občanov sme požiadali, aby zhodnotili svoje vyhliadky na trhu práce v najbližšom polroku a získané údaje sme konfrontovali s odpoveďami v prieskume realizovanom v apríli 2000 (graf č. 2). Z odpovedí je úplne zrejmé, že za tri roky sa vyhliadky oslovených na trhu práce nijako dramaticky nezmenili, skôr možno povedať, že zostali rovnaké.
Takmer tri štvrtiny dospelej populácie v ekonomicky aktívnom veku vidí svoju pozíciu na trhu práce v nasledujúcom polroku optimisticky (určite alebo pravdepodobne budú zamestnaní) a necelá pätina deklaruje negatívne svoje vyhliadky (pravdepodobne alebo určite budem nezamestnaný). S perspektívou zamestnania v najbližších šiestich mesiacoch rátajú najmä mladšie a stredné vekové skupiny, 25- až 29-roční a 30- až 39-roční, vysokoškolsky vzdelaní, zamestnanci, ako aj kvalifikovaní a nekvalifikovaní robotníci.
Svoje vyhliadky na trhu práce v najbližšom polroku vidia bez perspektívy a nezamestnanosť viac-menej očakávajú prevažne 40- až 49-roční, respondenti so stredným vzdelaním bez maturity, nezamestnaní a obyvatelia Prešovského kraja.

Spôsoby riešenia
Problém s nezamestnanosťou pred pár mesiacmi trápil každého piateho občana na Slovensku, keď sa v roku 2001 miera nezamestnanosti priblížila na takmer 20 %. Od tohto obdobia mala skôr klesajúcu krivku, keď pravdepodobne obyvateľstvo pochopilo, že spoliehať sa na štát nemá význam a sami si aktívne hľadajú prácu. Naznačuje to aj graf č. 3, z ktorého vyplýva pokles oslovených, ktorí by čakali, kým im úrad práce nájde prácu a zároveň nárast tých, ktorí sú ochotní pracovať v inom okrese na Slovensku, resp. aj v zahraničí. Najpočetnejšiu skupinu respondentov, takmer dve tretiny, však stále tvoria takí, ktorí by sa snažili nájsť si prácu v mieste svojho trvalého bydliska. O hľadaní si práce v inom okrese uvažujú najmä muži (45 %), 50- až 59-roční (44 %), polovica respondentov s vysokoškolským diplomom (50 %) a taktiež obyvateľstvo Trnavského, Banskobystrického a Prešovského kraja (všetci po 46 %).
Prácou v zahraničí by prípadnú nezamestnanosť riešili prevažne muži (43 %), mladí ľudia od 18 do 24 rokov (59 %), vysokoškolsky vzdelaní a podnikatelia (po 47 %), ostatní ekonomicky neaktívni (59 %) a polovica opýtaných v Banskobystrickom kraji (50 %).

Pohľad nezamestnaných
Pozoruhodne pôsobia odpovede samotných nezamestnaných, ako by oni riešili svoj stav. Na prácu od úradu práce čaká o 11 % viac opýtaných z radov nezamestnaných ako je celoslovenský priemer a o 6 % menej z nich by si hľadalo prácu v inom okrese či v zahraničí.

Radšej podpora?
Minimálna mzda v roku 2003 predstavovala 5 570 Sk. Od októbra tohto roku má stúpnuť na 6080 Sk, pričom odborári požadujú, aby minimálna mzda tvorila 50 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve ešte tento rok a 60 % v ďalších rokoch. Avšak často sa stáva, že firmy za odvedenú prácu neplatia ani zákonom stanovenú minimálnu mzdu. Túto tému sme rozvinuli v ďalšej otázke, v ktorej sa mali respondenti vyjadriť, či sa stretli s ľuďmi, ktorí radšej poberajú podporu v nezamestnanosti, keďže ponúkaná mzda, ktorú by mali dostať, sa im zdá nízka. V porovnaní s celoslovenským priemerom sa častejšie ako ostatní vo svojom okolí stretali s ľuďmi, ktorí radšej poberajú podporu v nezamestnanosti, ako by mali za nízku mzdu pracovať, najmä občania maďarskej národnosti (53 %), podnikatelia (46 %), oslovení v obciach do 2-tisíc obyvateľov (46 %) a z krajového členenia v Nitrianskom (50 %) a Prešovskom kraji (45 %).
Občas sa s takýmito nezamestnanými stretli prevažne mladí od 18 do 24 rokov (55 %), nekvalifikovaní robotníci, nezamestnaní (po 54 %) a z regionálneho hľadiska vo väčších mestách od 50-tisíc do 100-tisíc obyvateľov, v Trenčianskom a Žilinskom kraji (po 54 %).
Viac ako štvrtina (26 %) respondentov v Bratislavskom kraji a 23 % opýtaných z miest nad 100-tisíc obyvateľov sa s ľuďmi, ktorí radšej poberali príspevok v nezamestnanosti, ako by mali za ponúknutú nízku mzdu pracovať, nikdy nestretla.

Sám za seba
V liberálnych ekonomikách je človek zodpovedný sám za seba, za svoje uplatnenie, aj na trhu práce, teda svoj osud má vo svojich rukách a štátny paternalizmus má obmedzené pole pôsobnosti. Štát sa stará iba o tých, ktorí sa sami o seba postarať nemôžu alebo nedokážu. Žiadnej z doterajších vlád na Slovensku sa nijako zvlášť nepodarilo zvýšiť povedomie jednotlivca za svoj osud. Zodpovednosť jednotlivca spočíva v hľadaní si zamestnania a uplatnenia sa na trhu práce.
Otázku o zodpovednosti jednotlivca, resp. spoločnosti, za nezamestnanosť, sme položili v našich výskumoch už vo februári 1992 a v apríli 2000. Možno si teda utvoriť obraz o vývoji názorov na túto tému. Graf č. 5 prezentuje názory verejnosti na zodpovednosť za nezamestnanosť jednotlivca.
V porovnaní s februárom 1992 a aprílom 2000 sa zvýšil podiel opýtaných, ktorí si myslia, že za nezamestnanosť je skôr zodpovedný človek sám (14 %). Názor, že za nezamestnanosť je rovnakým dielom zodpovedný jednotlivec aj ekonomická situácia v krajine, zastáva viac ako pätina respondentov, pričom tento podiel sa od februára 1992 zvýšil takmer o jednu desatinu. Na druhej strane je zreteľný pokles podielu oslovených, ktorí stále vinia za nezamestnanosť viac spoločnosť ako nezamestnaného. V roku 1992 necelé tri štvrtiny obyvateľstva deklarovalo názor, že to, že je dnes človek nezamestnaný je "viac dôsledok ekonomickej situácie v krajine ako jeho vlastná chyba", resp. "výlučne dôsledok ekonomickej situácie v krajine". V apríli 2000 tento názor malo 72 % a v aktuálnom prieskume už len približne dve tretiny. Badateľný je najmä pokles o 16, resp. 5 % na súčasnú štvrtinu tých, ktorí sú stále presvedčení, že za nezamestnanosť jednotlivca je výlučne zodpovedný štát a zlá ekonomická situácia v krajine.
Z údajov augustového prieskumu možno ďalej konštatovať, že chybu výlučne na strane jednotlivca vidia vo zvýšenej miere hlavne podnikatelia (8 %). Tí sú taktiež zastúpení medzi tými, ktorí sa vyjadrili, že nezamestnanosť jedinca je viac jeho chybou ako dôsledok ekonomickej situácie v krajine (21 %), spolu s vysokoškolsky vzdelanými (20 %) a respondentmi Bratislavského kraja (19 %).
Rovnakú mieru zodpovednosti za nezamestnanosť jednotlivca prisudzovali spoločnosti, ale aj človeku samotnému, najmä 25- až 29-roční, opýtaní so stredným vzdelaním s maturitou a zamestnanci (všetci po 27 %), ostatní ekonomicky neaktívni (32 %), obyvatelia Nitrianskeho kraja (28 %) a z hľadiska politických inklinácií prívrženci vládnych strán ANO, SDKÚ (po 28 %) a KDH (27 %).
Najviac oslovených, takmer dve pätiny, pripísali zodpovednosť za nezamestnanosť jedinca skôr dôsledku ekonomickej situácie v krajine ako jeho vlastnej chybe, pričom s uvedeným názorom nadmerne súhlasili vysokoškolsky vzdelaní (45 %) a oslovení v Nitrianskom (47 %) a Banskobystrickom kraji (46 %).
Výlučnú zodpovednosť spoločnosti za nezamestnanosť človeka deklarovali prevažne 60- a viac roční, respondenti so základným a stredným vzdelaním bez maturity, nekvalifikovaní robotníci, nezamestnaní, obyvatelia Banskobystrického kraja a sympatizanti KSS %) a ĽS-HZDS.