Britská premiérka Theresa Mayová na svojej tlačovke oznámila, že Veľká Británia opúšťa jednotný trh EÚ a bude dôslednejšie kontrolovať migráciu na Britské ostrovy? Aké to bude mať dopady na ekonomiku únie, Spojeného kráľovstva a Slovenska?
Oslovili sme viacerých analytikov, pozrite si ich odpovede.
Matúš Pošvanc, riaditeľ Nadácie F. A. Hayeka: "Premiérka Mayová ohlásila tzv. tvrdý brexit. Británia do neho vstupuje hrdo a vyzerá, že pozitívne. Viackrát zaznelo, že chce byť globálnym hráčom a obhajcom voľného globálneho obchodu. V tom vidím pozitívum pre možnosť zachovania aspoň status quo v oblasti vzájomných ekonomických vzťahov. Rovnako by nemal byť problém s migračnou politikou nazvem to tradičných Európanov, aj keď premiérka avizovala selektívnu migračnú politiku podľa potrieb trhu práce.
Ako riziko vidím dosť jednoznačne povedané, že pokiaľ nebude daná dohoda s EU „partnerská“ v zmysle výhodnosti, Británia znesie aj žiadnu dohodu. To vidím ako potenciálne riziko pre obe strany. Neviem si inak predstaviť, ako sa chce všetko stihnúť za 2 roky, pretože v prejave bolo avizované vyjednávanie o mnohých oblastiach. V prejave som si všimol ešte, že často používala pojem „globálna Británia“ a zároveň klasicky politicky sľúbila každému všetko od poľnohospodárov, cez podnikateľov až po cez vedcov.
Nemal by byť nikto moc vystrašený. Avšak presný výsledok pre EU, Slovensko dnes nevie odhadnúť nikto. V tejto oblasti som však skôr optimista. Konkurencia jurisdikcií v Európe by nemusela byť na škodu. Skôr naopak. Môže to byť práve Británia, ktorá bude nastavovať zrkadlo pre rigidný európsky legislatívny systém."
Richard Koza, investičný poradca: "Brexit nebude mať pozitívny dopad v krátkodobom horizonte na žiadnu zo strán. Ako EÚ tak Británia budú riešiť mnoho vecí v súvislosti s vystúpením VB z EÚ. A to vytvára neistoty a krátkodobé problémy. Z dlhšieho horizontu však už vyzerá situácia pozitívnejšie, Británia má šancu robiť politiku prospešnú pre krajinu a to sa pravdepodobne prejaví.
Na druhej strane by to mohlo podnietiť aj inštitúcie EÚ ku krokom, ktoré by mohli viesť k lepším rozhodnutiam, než boli doteraz. Obávam sa však, že EÚ / Brusel a úradníci už dávno prestali vnímať realitu EÚ a idú si po svojom. To povedie k stálemu zhoršovaniu situácie. Problémy, ktoré odhalila kríza v roku 2008 nie sú stále vyriešené a nikto sa ani k ich riešeniu v EÚ nemá. A to nemôže dopadnúť dobre."
Stanislav Pánis, analytik J&T Banky: "Napriek rozsiahlemu euforickému prejavu britskej premiérky Theresy Mayovej o plánoch brexitu bol v podstate odstránený len jeden otáznik o odchode krajiny z EÚ. Svet už vie, že Londýn nejaký konkrétny plán má, o čom sa dlho pochybovalo. Inak sme de facto v rovnakej pozícii ako pred jej vystúpením, ktoré nebolo žiadny „game changer“.
Nevieme, či jej bezo sporu ambiciózny plán dokáže byť naplnený. Veľa bude od dobrej vôle zvyšku EÚ, kde najmä Paríž naznačoval tvrdý prístup s cieľom urobiť z Veľkej Británie exemplárny príklad a potrestať ju za neposlušnosť, bez ohľadu na to, že to bude mať negatívne hospodárske dopady aj na samotnú úniu. Politika však je v Európe takmer tradične nadradená ekonomickej výhodnosti.
Ak by aj zvyšok únie ukázal ochotu dohodnúť sa na obchodných vzťahoch s čo najmenej prekážkami, máme pochybnosti, či to možno stihnúť do dvoch rokov. Najmä, keď v tomto roku je na pláne séria volieb – vrátane prezidentských vo Francúzsku a parlamentných v Nemecku. Navyše zosúladenie toľkých rozličných postojov a záujmov v rámci EÚ bude komplikované a preto aj stratégia dočasnej prechodnej dohody, ktorú chce Mayová, aby zabránila „pádu z útesa“ po vystúpení z EÚ je vysoko riziková a bude veľmi ťažko uskutočniteľná.
V samotnej reči Mayová 12-krát požila slovo „ja chcem“ a 10-krát „my chceme“. Zvyšok EÚ však môže chcieť niečo úplne iné. To ma vedie k domnievaniu sa, že Mayová si vystúpenie z EÚ predstavuje s istou dávkou nadsázky ako „Hurvínek válku“. Sčítané a podčiarknuté, nevieme v tejto chvíli presne povedať, aké bude mať britské rozhodnutie dopady na jednotlivé ekonomiky vrátane Slovenska, lebo nevieme povedať, ako budú nastavené obchodné vzťahy a ďalšie parametre medzi nimi. Z krátkodobého hľadiska to budú z ekonomického uhľa pohľadu bezo sporu skôr negatívne dopady."
Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers: "Celé to bude záležať od budúcej formy obchodnej dohody. Na základe Mayovej prejavu to vyzerá na to, že Británia sa bude snažiť o podobnú dohodu o voľnom obchode akú má s EÚ, Kanada, či Južná Kórea. Takáto dohoda zabezpečuje bezcolný prístup pre takmer 99 % tovarov a určitý prístup pre na trh so službami (avšak ďaleko obmedzenejší, ako je v rámci jednotného trhu EÚ). Pokiaľ by sa toto podarilo vyrokovať, tak by obchodné vzťahy medzi Slovenskom a Britániou nemali utrpieť.
Pokiaľ by sa však takáto dohoda neuskutočnila, tak by sa obchod medzi EÚ a Britániou riadil podľa pravidiel WTO, pri ktorých by už bol obchod s tovarmi sprevádzaný clami A to by už Slovensko pocítilo. Automobilový priemysel by čelil jedným z najvyšších ciel, podľa britského think-thanku Civitas by to bolo až 9%, čo by poslalo priemerné clo na slovenské exporty do Británie na úroveň 8,5%. To by bola štvrtá najvyššia úroveň v EÚ (priemer zvyšku EÚ by mal byť 5,8%).
Čo sa týka Slovákov pracujúcich v Británii, tak silno pochybujem, že by ich mali Briti posielať domov. V súčasnosti je v Británii najvyššia miera zamestnanosti od sedemdesiatych rokov, pokiaľ by do brexit nenastala recesia, tak by mala krajina veľký problém s obsadzovaním pracovných miest. Dopad na migráciu by mal byť teda skôr taký, že od formálneho brexit budú obmedzenia na nových zahraničných pracovníkov z EÚ."
Pozrite si rozhovor s Pavlom Vilikovským, bývalým slovenským veľvyslancom v Spojenom kráľovstve.