Debata členských štátov EÚ o rozpočte na roky 2007 -- 2013 bude pokračovať v ďalších mesiacoch. Dohoda sa neočakáva skôr ako v polovici budúceho roka. O tzv. finančnej perspektíve únie včera v Luxemburgu rokovali ministri zahraničných vecí.
Naše stanovisko spočíva v tom, aby systém, ktorý sa má zaviesť, neznevýhodňoval nové členské krajiny, zhrnul slovenský postoj šéf diplomacie Eduard Kukan. Ako príklad uviedol plánované výdavky na podporu vedy a výskumu, ktoré by podľa navrhovaných pravidiel získavali len tie najlepšie a najkvalitnejšie projekty. "Doterajšia pätnástka krajín je však v tomto smere na omnoho vyššej úrovni a keby sa takto rozdeľovalo, boli by sme znevýhodnení," povedal Kukan. Slovensko by preto privítalo pružnejšie rozdeľovanie peňazí, napríklad zavedením národných kvót.
SR má spolu so skupinou nových členských krajín záujem na dlhodobých opatreniach, ktoré umožnia dobiehať úroveň bohatších členov. Ani Slovensko preto nesúhlasí s návrhom šiestich najväčších prispievateľov do rozpočtu únie, aby sa strop výdavkov znížil z terajšej úrovne 1,24 percenta hrubého národného dôchodku na jedno percento. Keďže výdavky na Spoločnú poľnohospodársku politiku únie sú už stanovené, finančná perspektíva sa nás týka najviac v kohéznej politike -- vyrovnávania zaostalých regiónov. Stanovenie stropu na tieto výdavky by nás poškodilo v porovnaní s krajinami čerpajúcimi fondy, ktoré majú vyššie HND (Španielsko, Portugalsko a Grécko).
Súčasné rozšírenie únie síce znásobilo počet obyvateľov o 30 percent, ale hrubý domáci produkt dvadsaťpäťky vzrástol len o päť percent. Počet ľudí pracujúcich v poľnohospodárstve sa zdvojnásobil. Zohľadnenie záujmov čistých prispievateľov a krajín, ktoré v najväčšej miere využívajú štrukturálne fondy si ešte bude vyžadovať ďalšie rokovania na dosiahnutie súhlasu všetkých členských štátov.
StoryEditor