Na hlavnom slovenskom ťahu jazdil žltý dopravca viac ako dva roky. Za ten čas odviezol zhruba dva milióny cestujúcich. Včera však vypravil RegioJet svoje spoje na trase Bratislava – Košice poslednýkrát. Aspoň na istý čas. Dopravca totiž opätovný vstup na trať nevylučuje, no medzičasom sa cestujúci budú musieť s kávou zadarmo rozlúčiť. V čom bol súkromník iný ako štátne železnice?
1. Služby na palube
Vodu a kávu v cene lístka si RegioJet priniesol z praxe vo svojich žltých autobusoch. Práve na túto službu reagovali cestujúci najlepšie. „Budú mi chýbať ponúknuté služby, servis, obsluha, jedlo,“ vymenúval študent Matej Petroci, ktorý včera cestoval do Popradu. Pridal sa k nemu aj ďalší cestujúci z toho istého vozňa Ivan Klepoch. „Najlepšie bolo, že tam bol dostatok personálu. Keď to porovnám so službami železníc, tam prakticky sprievodcu ani nevidíte. Tu máte na jeden vagón človeka, ktorý sa ľuďom venuje,“ vysvetlil. Postupom času naučil RegioJet podávať minerálku a dennú tlač aj Železničnú spoločnosť Slovensko.
2. Komunikácia s cestujúcim
Súkromník si svoj marketing postavil od začiatku na prozákazníckom prístupe. Lístok sa dal kúpiť cez internet jednoduchým spôsobom, v porovnaní so železnicami stačilo pár kliknutí. So zľavami nerobil drahoty. „Keďže som študent v Rakúsku, mám problém si vybaviť zľavu na slovenských tratiach a RegioJet mi ponúkal zľavu priamo na ISIC,“ povedal včera pravidelný cestujúci Matej Petroci. Na železniciach je domáhanie sa študentských zliav trocha zložitejšie – na bezplatnú dopravu sa treba zaregistrovať a mať pri sebe špeciálny preukaz. Šéfredaktorka Železničnej revue Desana Mertinková navyše konštatuje, že problémy v prevádzke riešil RegioJet inak ako štátne železnice. „O meškaní a jeho dôvodoch informoval palubný rozhlas, na sťažnosti cestujúcich reagoval bez odkladu, vratku cestovného alebo odškodné vyplatil bez veľkého úradovania maximálne do dvoch – troch dní,“ povedala.
3. Včasnosť
„V ostatných parametroch, ako sú včasnosť, spoľahlivosť, technické nedostatky, čistota, vykurovanie, klimatizácia, WiFi, boli vlaky RegioJetu porovnateľné so štátnym dopravcom, ba dokonca v niektorých parametroch horšie,“ hovorí bývalý šéf Železničnej spoločnosti Slovensko Pavel Kravec. Dodal, že RegioJet používa v niektorých prípadoch 30-ročné vozne, kým železnice nakúpili nové vozidlá. Na čas cesty výrazne vplýval najmä počet zastávok, ktorých mal súkromník až dvanásť.
4. Spoľahlivosť
Na jednej strane to zabezpečovalo napojenie viacerých miest na trať, na druhej strane to vlaky spomaľovalo. Štátne železnice to však posunulo k uvažovaniu, ako by sa mohli od konkurenta odlíšiť. V decembri prišli s modelom rýchleho IC vlaku, ktorý mal len sedem staníc a cestu do Košíc zvládal za štyri hodiny 42 minút. Tento typ vlaku si ponechajú aj teraz, no s menším počtom spojov.
5. Cenová vojna
RegioJet začal jazdiť s extra nízkymi cenami, pôvodne ponúkal spojenie metropol za deväť eur. Následne svoje ceny znížili aj železnice a začala sa cenová vojna. Podľa Pavla Kravca ju prehrali obe spoločnosti a dokázali tak, že komerčné vlaky na hlavnej trati sa nedajú prevádzkovať bez straty. Žltý dopravca celkovo trikrát zdražoval, najprv spoje v špičkách, potom deväťeurové lístky zrušil úplne. Štátny dopravca svoje ceny menil tiež. Zákazníci však na viac ako rok, keď jazdili ícečka aj RegioJet, zažili vôbec najlepšie obdobie, počas ktorého si mohli vyberať z väčšieho množstva lacných spojov. Po zrušení ícečok jazdili železnice za regulovanú cenu okolo osemnásť eur v rýchlikoch. Nové ícečka od decembra jazdili za vyššie ceny ako žlté vlaky.
