Vladimir Putin nie je ani zďaleka najdlhšie vládnucim prezidentom postsovietskych štátov. Do najvyššej politiky vstúpil až na konci deväťdesiatych rokov, keď sa za vlády prvého prezidenta Ruska Borisa Jeľcina stal šéfom Federálnej bezpečnostnej služby a potom predsedom vlády. Odtiaľ už viedla priama linka k prezidentskej funkcii, ktorú získal v roku 2000. V roku 2008 Putin dodržal platnú ústavu a už tretíkrát na funkciu prezidenta nekandidoval. Vtedy sa zdalo, že Rusko má šancu zostať „normálnym štátom“, ktorého hlavy sa striedajú pri moci a odchádzajú skôr, ako o tom rozhodne zdravie či smrť. A to napriek tomu, že nového prezidenta Dmitrija Medvedeva vybral za svojho nástupcu sám Putin. Ten prešiel do formálne podriadenej, ale mocnej pozície predsedu vlády. Lenže po štyroch rokoch, keď navyše Putin neváhal dávať najavo, že v skutočnosti je to on, kto o všetkom rozhoduje, sa vrátil v roku 2012 späť do prezidentského kresla. V posledných mesiacoch Putin ďalej posilňuje moc a nič nenasvedčuje tomu, že by v roku 2018 plánoval svoj post opustiť. Zároveň sa však o ňom nedá povedať, že by budoval nejakú rodinnú dynastiu. Špekuluje sa však, že Putin a jeho rodina majú obrovské majetky a že putinovský klan je najbohatší v celom Rusku.Reuters

Ruská ekonomika prekvapila analytikov. Jej vývoj je oveľa priaznivejší, ako čakali

Rusko v posledných rokoch zápasí s negatívnymi ekonomickými vplyvmi.

Pokles ruskej ekonomiky sa v minulom roku takmer zastavil, hrubý domáci produkt (HDP) klesol iba o 0,2 percenta, Vyplýva to z dnešných údajov ruského štatistického úradu. Výsledok je oveľa priaznivejší, než čakali analytici.

Úrad navyše spresnil tempo hospodárskeho poklesu v roku 2015 na 2,8 percenta, zatiaľ čo doteraz uvádzal, že ekonomika vykázala pokles o 3,7 percenta.

Analytici podľa novembrového prieskumu agentúry Reuters v priemere predpokladali, že ruská ekonomika vykáže za minulý rok pokles o pol percenta. Svetová banka (SB) predpovedala podobný vývoj, pokles odhadla na 0,5 až 0,6 percenta. Na tento rok už SB počíta s rastom HDP, a to o jedno až dve percentá.

Rusko v posledných rokoch zápasí s negatívnymi ekonomickými vplyvmi poklesu cien ropy. Situáciu navyše komplikujú sankcie, ktoré na Moskvu uvalili západné krajiny kvôli jej postupu v ukrajinskej kríze.

#ANALYTICI #EKONOMIKA #HDP #RUSKO #SVETOVÁ BANKA