S konkurzmi po novom členovia vlády súhlasia

Návrh zákona o konkurze a reštrukturalizácii posunul včera vládny kabinet do parlamentu. Spolu s ním odobril aj zákon o správcoch. Podľa ministra spravodlivosti Daniela Lipšica majú tieto dve normy zaviesť efektívny spôsob ukončenia podnikania. Avšak väčšina pripomienkujúcich je s ich podobou nespokojná. Z vyše 300 pripomienok k týmto zákonom totiž rezort spravodlivosti akceptoval iba tridsať percent. "Z 26 našich pripomienok vyhovelo ministerstvo spravodlivosti iba štyrom," spresňuje Ladislav Tichý z Generálnej prokuratúry. Ako dodáva, na svojich námietkach však prokuratúra naďalej trvá. Podľa Tichého mala vláda namiesto odobrenia a posunutia zákona do parlamentu vrátiť návrh späť do pripomienkového konania. Dnes je tiež otázne, akú podporu napokon tento zákon dostane od poslancov. Opozičný poslanec Milan Cagala (HZDS) konštatuje, že návrh nerieši súčasnú situáciu. Aj podľa Jany Laššákovej (Smer) mohli tvorcovia zákona využiť trinásťročné skúsenosti súčasného predpisu. Ten je však podľa Lipšica ľahko zneužiteľný.
Ako sa Cagala ďalej vyjadril, HZDS bude iniciovať novelu súčasného zákona, ktorý by vytvoril väzbu na nový predpis. A hoci myšlienku nového zákona poslanci aj odborníci podporujú, konštatujú jeho praktické nedostatky. Podľa sudcu Miroslav Gavalca je návrh istým prínosom. "Má však zásadné chyby," dodáva Gavalec. Skonštatoval tiež, že navrhovaný zákon nereflektuje súčasné problémy slovenského trhu. Praktickým nedostatkom je totiž podľa neho fakt, že veritelia podávajú návrh na konkurz až v čase, keď už firma nemá žiaden majetok, z ktorého by mohli byť uspokojení. Podľa neho by sa mala do zákona zapracovať možnosť pre daňové úrady vyhodnocovať, či je podnik zrelý na konkurz. Ak parlament zákon o konkurze schváli, mal by byť účinný od júla budúceho roka. Klub 500 však navrhuje až päťročné odloženie účinnosti zákona. "Musí sa pripraviť množstvo vykonávacích predpisov, ale aj návrhy na zmenu daňových zákonov," dodáva Tibor Gregor, výkonný riaditeľ Klubu 500. Podľa neho je takýto čas bežný aj v iných krajinách, keď napríklad v Nemecku pri rekodifikácii bankrotového práva prijali legisvakačnú lehotu až sedem rokov. Táto téma však, podľa štátnej tajomníčky rezortu spravodlivosti Lucie Žitňanskej, bude určite otvorená aj v parlamente. Minister Lipšic však s odložením účinnosti nesúhlasí kvôli zlému stavu platného zákona.