Návrh zákona o podpore štátneho nájomného bývania z dielne poslanca parlamentu Miloša Svrčeka (Sme rodina) je podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť príliš všeobecný a vytvára tak riziká pre verejné financie.
"Dobre nastavená podpora nájomného bývania je legitímnou ekonomickou politikou, ktorá môže zvýšiť mobilitu pracovnej sily, ako aj pomôcť zabezpečiť základný sociálny štandard nízkopríjmovým skupinám obyvateľstva," podotkla rada s tým, že fiškálne náklady spojené so štátnou podporou takéhoto bývania tak môžu byť do istej miery kompenzované pozitívnymi vplyvmi na ekonomiku, napríklad cez väčšiu aktivitu v stavebníctve, ktoré je v súčasnosti v útlme.
RRZ však upozorňuje, že štátom podporované nájomné bývanie by malo byť poskytnuté len ľuďom, ktorí by si inak nevedeli zabezpečiť bývanie a len na nevyhnutné obmedzené obdobie.
Dopad na verejné financie
"Predložený zákon je však príliš všeobecne formulovaný a negarantuje optimálne nastavenie takejto podpory nájomného bývania," zhodnotila rada.
Podľa RRZ existuje riziko, že dôjde len k obmedzenému navýšeniu výstavby dodatočných bytov, a teda k limitovanému pozitívnemu vplyvu na ekonomiku, čo sa potom odrazí vo väčšom negatívnom dosahu na verejné financie.
"Navrhované riešenie nájomného bývania nie je podporené detailnou analýzou prínosov a nákladov voči alternatívnym návrhom, ktoré by mohli byť spojené najmä s využitím existujúcich schém (napr. tých zo Štátneho fondu rozvoja bývania)," podotkla rada.
Návrhu zákona vyčíta, že v doložke vplyvov nie je uvedený ani postup výpočtu vplyvov na verejné financie a ani použité predpoklady.
"Prezentované pozitívne vplyvy na rozpočet nemajú žiadnu oporu v samotnom zákone, keďže tento stanovuje len všeobecne formulované základné rámce, a nie je preto možné kvantifikáciu uvedenú v doložke považovať za kvantifikáciu dosahov predloženej legislatívy," dodala rada s tým, že kvantifikáciu predkladateľa teda nepovažuje za dostatočnú pre ekonomické zdôvodnenie návrhu.
Chýbajú ciele
RRZ tiež kritizuje, že zákon nevychádza z konkrétnych cieľov, ktoré sa dajú merať. "V prípade relatívne voľných podmienok pre získanie nároku na nájomný byt je možné očakávať pomerne veľkú substitúciu bývania získaného v trhovom segmente, to znamená, že v schéme regulovaného bývania budú postavené byty, ktoré by boli postavené v štandardnom trhovom prostredí, alebo napríklad s podporou Štátneho fondu rozvoja bývania," poznamenala rada a vysvetlila, že potom by bol celkový dosah na verejné financie negatívny, pretože by sa stavalo viac bytov s nižšou daňou z pridanej hodnoty.
Podľa rady je pre výber najlepšieho spôsobu podpory nájomného bývania potrebné posúdiť všetky alternatívy z pohľadu medzinárodných skúseností, a potom v spolupráci aj s Útvarom hodnoty za peniaze vybrať najlepšiu možnosť pre podmienky Slovenska, pričom uvažovať treba aj s existujúcimi schémami.