Japonská automobilka Mitsubishi plánuje postaviť prvú motoráreň v Európskej únii. Medzi favoritmi sa ocitlo aj Slovensko, automobilka zvažuje ešte aj Maďarsko a Rumunsko.
Japonská firma požaduje pre túto investíciu stimuly. Majú byť v podobe vládnej pomoci aj daňových prázdnin.
V prípade, že by sa Mitsubishi rozhodlo pre Slovensko, stalo by sa štvrtou automobilkou na našom území.
Predstavitelia automobilového priemyslu sa už teraz sťažujú na nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, odhadujú, že do pár rokov bude automobilkám chýbať 14-tisíc ľudí.
Bol by preto ďalší závod automobilky (i keď len časť) dobrou správou pre Slovensko a ekonomiku? Ako by sa mohol zmeniť pracovný trh? Mohli by súčasní zamestnanci v automobilom priemysle očakávať vyššie platy?
Spýtali sme sa odborníkov, prečítajte si ich odpovede.
Michal Fafrák, analytik spoločnosti Capital Markets: "Pre Slovensko je každý potencionálny zamestnávateľ, ktorý by zamestnal veľký počet zamestnancov, dobrou správou. Veľká investícia so sebou prináša aj mnohé ďalšie, čo by kraju do ktorého by zavítali mohlo nesmierne pomôcť.
Oproti Rumunsku a Maďarsku máme v súboji o investorov z automobilového priemyslu miernu výhodu, keďže mnohé automobilky u nás už vyrábajú svoje produkty a tým pádom sme pre nich dôveryhodnou krajinou.
Automobilový priemysel aj na Slovensku sa už potýka s nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov a ďalší zamestnávateľ by rozpútal ešte silnejší súboj o pracovníkov čo by mohlo viesť k nárastu miezd zamestnancov. Na druhej strane vidíme, že zvýšený dopyt po pracovnej sile nevytvára tlak na mzdy, ale vedie k „dovozu“ zamestnancov zo zahraničia, napr zo Srbska, efekt na mzdy by bol teda limitovaný."
Richard Koza, investičný poradca: "Stavať ďalšiu montovňu, kde ľudia dodávajú nízku pridanú hodnotu, nie je žiadna výhra. Jasný trend robotizácie a pásovej výroby je dnes zrejmý už aj v Číne, ktorá bola považovaná za low cost výrobnú destináciu.
Postavenie ďalšej montovne teda vo výhľade niekoľkých rokov nebude viesť k pozitívam pre domáci pracovný trh. Naopak, ide iba o využitie vládnych podpôr zo strany investora. V okamihu, keď výhody skončia, skončia aj montovne. Výsledok je pre občanov nula alebo skôr ešte mínus."
Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers: "Bola by to dobrá správa. Teda pokiaľ by tá automobilka smerovala na východ, kde je nezamestnanosť vysoká, čo znamená že s pracovnou silou by automobilka problém nemala mať.
Je potrebné si uvedomiť, že nedostatok pracovníkov v automobilovom priemysle je dôsledkom jeho koncentrácie na sever a západ v kombinácii s nie práve najväčšou ochotu Slovákov sťahovať sa za prácou.
Takisto by to malo pozitívny dopad aj na mzdy. Nižšie mzdy na východe sú prejavom nízkej pridanej hodnoty, ktorá je dôsledkom menej technologicky náročnej produkcie. V tomto smere by nová investícia v automobilovom priemysle pomohla zrýchliť rast miezd v regióne. Stačí sa pozrieť na to, koľko platia automobilky a aká je priemerná mzda na východe."
Peter Bukov, hlavný analytik spoločnosti TopForex: "V princípe je každý záujem o priamu investíciu pre Slovensko pozitívnou správou. Avšak problém nastáva, keď sú podmienkou investičné stimuly od štátu. V situácii, kedy je už dnes Slovensko automobilkou Európy, by premrštená podpora pre túto investíciu nebola prezieravým krokom.
Krátkodobo by síce investícia mohla priniesť rast platov v technických pozíciách a mierne znížiť nezamestnanosť v regióne, ale dlhodobo by odčerpala zdroje z iných odvetví, ktoré sa dokážu rozvíjať aj bez peňazí daňových poplatníkov a lepšie reagujú na požiadavky trhu. Nezabúdajme na to, že automobilový trh čaká elektrická a IT revolúcia, ktorá môže priniesť koniec tradičného priemyslu v tomto odvetví."
Ronald Ižip, hlavný analytik TRIM Broker: "Nová automobilka na Slovensku je skôr horšou ako lepšou správou pre Slovensko. Ako typicky každá väčšia zahraničná investícia požaduje daňové prázdniny a vládne stimuly. Novú automobilku tak opäť zaplatia malé slovenské firmy a živnostníci.
Súčasná štruktúra slovenskej zamestnanosti sa ešte viac zhorší, keď sa vybudujú iba ďalšie tisícky pracovných miest, ktoré budú z dlhodobého hľadiska neudržateľné kvôli ich nahradeniu automatizovanou pracovnou silou v najbližšej dekáde. Kedy si vláda uvedomí, že domáca prosperita sa netvorí daňovými úľavami pre zahraničné, ale pre domáce firmy?"
Jakub Rosa, analytik spoločnosti Across Private Investments: "Automobilový priemysel je rozhodujúcim priemyselným odvetvím slovenského hospodárstva. Z dlhodobého hľadiska je však vhodné túto závislosť znižovať, pretože automobilky nebudú našu ekonomiku ťahať donekonečna. Otázkou navyše zostáva, či tu budú pôsobiť aj o ďalších desať či dvadsať rokov alebo svoje výroby presunú do iných krajín.
Prílišná závislosť na automobilovom priemysle navyše znižuje odolnosť ekonomiky voči krízam. Ak príde k ekonomickej stagnácii, firmy aj domácnosti nákup áut odložia. To sa negatívne prejaví na výrobe nielen samotných automobiliek, ale aj na subdodávateľoch.
Viď finančná kríza z roku 2008. Pravdou však je, že Slovensku sa zatiaľ nepodarilo nájsť automobilovému priemyslu alternatívu a všetko nasvedčuje tomu, že závislosť slovenskej ekonomiky na automobilkách bude pokračovať aj naďalej.
Čiastočnou odpoveďou na nedostatok kvalifikovaných pracovných síl je rekvalifikácia, pokračovanie v duálnom vzdelávaní a dovoz pracovnej sily, predovšetkým z východnej Európy. Výraznejší nárast miezd v dôsledku nedostatku pracovnej sily neočakávam.